Opakovane zdôrazňujem, že oligarchia „objala“ krajiny celého sveta. Rozdiely sú len v geopolitických riešeniach nadnárodných záujmov. Na druhej strane si však myslím, že sa nedá zabrániť, aby ľudia neboli aj bohatí. Čím sú bohatší, tým viac môže sa nastoliť otázka, či k bohatstvu prišli svojou prácou, tvorivosťou ako napr. Tomáš Baťa, Steve Jobs, alebo k bohatstvu prišli šťastne ako napr. jackpot, ale tí väčšinou nevládnu, ALEBO prišli k bohatstvu nečestne a peniaze využívajú nečestným spôsobom ako napríklad machiavelizmus – to sú škodcovia národa, spoločnosti. Uvedomujem si, že sú to ťažké konštrukcie, ktorých cieľom akoby bolo vnútorne si vytvoriť model dobrých a prospešných boháčov a vymedziť ich od zlých boháčov. Možno to vyznieva ako schizofrenický počin, ale to nebolo mojim cieľom. Chcel som poukázať na takých, ktorí skôr si to bohatstvo snažia užiť (bohémstvo), aj sa rozdeliť charita, filantropia. Ja osobne negatívne vnímam tých, ktorí spravidla nikdy nemajú dosť. Z nich sa vytvárajú oligarchovia, skupiny oligarchov prahnúcich nielen po bohatstve, ale aj po moci, pretože tá im zabezpečuje nielen ochranu ale aj ďalší rast bohatstva. A prostriedky? Účel ich predsa svätí. A v tom nemožno vidieť nič pozitívne pre ľudstvo obecne, to nie sú občania tvoriaci pokrok a hodnoty. Sú to skupiny, ktorých množstvo a vplyv je potrebné regulovať legislatívou zdola. Nemožno sa vracať do histórie pár storočí späť po vzory, len po ponaučenie. Áno, je nepopierateľné, že šľachtický pôvod, či pôvod z prostredia tzv. kruhov vyššej spoločnosti spravidla zabezpečoval výchovu a vzdelanie na civilizačno-kultúrne vyššej úrovni. Aj z tohto prostredia najmä v minulosti pochádzali skutočné dejinné osobnosti. Dnes sa však v civilizovanom svete dostáva k solídnemu vzdelaniu – podľa záujmu široká verejnosť. Práve zadržiavanie bohatstva malou oligarchickou skupinou má za následok chudobu a nízku vzdelanostnú, zdravotnú a kultúrnu úroveň v mnohých častiach sveta, aj uprostred vyspelých krajín v marginalizovaných sociálne aj kultúrne vylúčených komunitách či etnických skupinách. Takže, ak to správne pochopíme, nejde o to, bojovať proti bohatstvu a prosperite obecne v prospech ľudstva.
Je potrebné vytvoriť legislatívne regulátory tak, aby nemohla bohatstvo tvorené ľudstvom (v tvorivom, pracovnom pomere) užívať len malá skupina oligarchov. A v tomto kontexte sa pozerať aj na politikov, ich programy, ciele, činy. Verím, že je to aktuálna otázka našich dní , len konzumná väčšina si to nechce/nevie/nepotrebuje priznať. Rozmýšľal som, či vôbec tento text napísať. Potom som si povedal, že len napísané slová majú zmysel a v internetovej spleti môžu niekomu pomôcť.
