Najväčší svetový básnik a dramatik sa narodil 23. apríla 1564 v anglickom Stratforde. Niekedy po roku 1585 odišiel do Londýna, kde pôsobil ako herec, spisovateľ a spolumajiteľ divadelnej spoločnosti.
Napísal 39 divadelných hier (komédie, tragédie a historické hry), 154 sonetov a niekoľko dlhších básní. Už sa svojho života bol uznávaný a oceňovaný. Keď v roku 1613 zhorelo divadlo Globe v ktorom účinkoval, jeho kariéra sa skončila. Vrátil sa do Stratfordu, kde o tri roky, presne na výročie svojich 52. narodenín zomrel. Zostala po ňom manželka a dve dcéry. Okolo jeho života existuje mnoho záhad a nejasností, nepoznáme ani presnú príčinu jeho smrti.
Je pravdepodobné, že v posledných rokoch života bol ťažko chorý, pretože len mesiac pred smrťou napísal svoj testament i epitaf. V deň jeho 52. narodenín ho navštívili jeho dvaja priatelia z Londýna, básnik Michael Drayton a dramatik Ben Jonson. Je možné, že sa trochu viac popíjalo a Shakespearov organizmus to už nezvládol. Pochovaný je pred oltárom kostola Holy Trinity Church v mestečku Stratford-upon-Avon. Na stene neďaleko Shakespearovho hrobu je umiestnená jeho busta.
Je fascinujúce, ako Shakespeare dobre poznal dobové reálie. Suverénne ovládal históriu i súdobú literatúru. Bol výborným znalcom ľudského charakteru. Často používal satiru, metafory a ako dramatik sa snažil preniknúť do všetkých vtedy známych žánrov. Jeho postavy sa stali symbolmi, sú silné, plnokrvné, trochu egoistické a pritom veľmi ľudské, pochopiteľné a blízke nám všetkým. S dokonale vykresleným charakterom, nikdy nie sú statické, ale transformujú sa v čase. Ak k tomu prirátame zaujímavú zápletku a pútavý dej, je jasné, prečo tieto diela nestratili nič zo svojej aktuálnosti ani v dnešných časoch.
Osobitnou kapitolou sú jeho sonety. Ako mladý človek som ich čítal a páčili sa mi i keď s odstupom času si myslím, že som preferoval skôr formu ako obsah. Keď som sa k nim po veľa rokoch vrátil, začal ma fascinovať okrem dokonalej formy hlavne ich obsah. Až potom som ich dokázal oceniť v celej kráse. Sú tam hlboké myšlienky, formulované stručne, jasne a precízne. Poznám slušné slovenské preklady sonetov a aj výborný český preklad, ale preto, aby sme si ich plne dokázali vychutnať, treba ich čítať v anglickom originále. Je to absolútna harmónia obsahu, formy, myšlienok a aj jazykového vyjadrenia.
A my môžeme už len skonštatovať, aký je tento autor úžasne aktuálny aj po viac ako 4 storočiach. Keď sa pozerám na výčiny súčasnej koalície, úplne sa stotožňujem so želaním a túžbami samotného Shakespeara. Tu je ukážka z jeho sonetu č.66 a čiastočne i z Hamleta.
Nech u dvier žobrať nevidno viac česť a niktošov na recepcie chodiť
a čistotu, čo musí bahnom prejsť,
a metále, čo pripnú hlupákom,
a pannu, ktorú znásilňuje prasa,
a bezprávie, čo šliape na zákon,
a moc, čo nad bezbranným vypína sa, a umelca, čo slúži u despotu,
a tupca, čo vždy múdrych poučí,
a prostú pravdu bitú za prostotu
a zlo, čo dobro drží v područí!
A za nás všetkých dopĺňam:
Ako všetko tak raz aj smerácka banda skončí a Slovensko s úľavou si vydýchne,
pravda a pokoj vrátia sa do našich končín,
a po koalícii ani pes už neštekne.
Miroslav Sukenik
