29. máj je deň, keď bola potvrdená platnosť Einsteinovej teórie relativity.

V 20. storočí vznikli dve významné a fundamentálne fyzikálne teórie: Kvantová teória (QT) a teória relativity (TR).

Prvá z nich je teóriou elementárnych častíc a je doménou mikrosveta, druhá sa zaoberá pohybom hviezd, planét, galaxii, skúma aj vývoj Vesmíru ako celku a preto patrí do sféry makrosveta. Kvantová teória sa zaoberá jadrovými silami, elektromagnetizmom a slabými silami, ktoré sú zodpovedné za rádioaktivitu. Teória relativity popisuje a vysvetľuje gravitáciu. Kým QT vytvárali desiatky fyzikov, TR vytvoril jediný človek, Albert Einstein.
Dodnes sa vedci snažia (zatiaľ márne) obe tieto teórie zjednotiť a vypracovať GUT (Grand Unification Theory, teda teóriu veľkého zjednotenia). Ako prvý sa o to neúspešne pokúsil sám Einstein. GUT je ozajstný svätý grál súčasnej fyziky a komu sa ju podarí vytvoriť, ten okrem nobelovej ceny získa aj obrovskú slávu, úctu i rešpekt (okrem toho nezanedbateľnú finančnú odmenu).
Výsledky kvantovej teórie vidíme všade okolo seba. Vďaka nej máme fungujúcu elektroniku, počítače, autá, komunikačné prostriedky, elektrónové mikroskopy, lasery, atómové zbrane a napokon i jadrové elektrárne. Ak sa podarí vytvoriť a sprevádzkovať tokamaky, čo sú termojadrové reaktory (alebo umelé slnká), budeme mať navždy vyriešenú energetickú otázku.
Využitie teórie relativity je hlavne v letectve a kozmonautike a praktický význam pre nás všetkých má funkčný GPS systém. TR zároveň umožňuje skúmanie Vesmíru a aj skúmanie takých exotických objektov, ako sú čierne diery a pulzary.
V roku 1905 vytvoril Einstein Špeciálnu teóriu relativity (STR). Tá sa zaoberá telesami, na ktoré nepôsobia žiadne sily. Až v roku 1915 sa mu podarilo dokončiť jeho Obecnú teórie relativity (OTR), ktorá dokáže vysvetliť gravitáciu a zároveň aj fungovanie celého Vesmíru. Rok 1915 je teda rokom zrodenia modernej kozmológie. V tom čase bola OTR ešte len nedokázanou teóriou a Einstein navrhol tri možnosti, ako ju možno overiť. Jednu z nich priamo prepočítal a potvrdil sám a tou bolo stáčanie perihélia planéty Merkúr. Okrem toho predpovedal, že v silných gravitačných poliach dochádza k zakriveniu fotónových dráh a zároveň k zmene kmitočtov fotónov.
V roku 1919 viedol expedíciu na Princov ostrov pri západnom pobreží Afriky s cieľom pozorovať úplné zatmenie Slnka. Práve 29. mája 1919 urobil fotografiu, ktorá potvrdila relativistické zakrivenie svetelných lúčov v gravitačnom poli Slnka a teda i Einsteinovu OTR. Od tohto momentu sa Einstein stal obrovskou vedeckou celebritou, známou a populárnou na celom svete.
Posledné potvrdenie OTR prišlo v roku 1959 (štyri roky po Einsteinovej smrti) a to prostredníctvom pokusov, ktoré uskutočnili Robert Pound a Glen Rebka. Tí dokázali aj tretiu Einsteinovu predpoveď, keď namerali gravitačný modrý posun fotónom, ktoré sa blížili do gravitačného poľa a naopak červený posun, keď z neho unikali.
Einstein v roku 1916 predpovedal i existenciu gravitačných vĺn, tie sú však extrémne slabé a len veľmi ťažko ich je možno experimentálne potvrdiť. To sa podarilo až v roku 2016, teda presne o sto rokov neskôr, s využitím laserového interferometra. Za to bola v roku 2017 udelená trom fyzikom nobelová cena. Jedným z nich bol i vynikajúci americký teoretický fyzik Kip Thorne, ktorý sa zhodou okolnosti pred niekoľkými dňami zúčastnil spolu s niekoľkými ďalšími laureátmi nobelovej ceny na festivale STARMUS v Bratislave. Thorne je autorom výbornej knihy o gravitácii, čiernych dierach i o gravitačných vlnách. Vyšla v českom jazyku pod názvom „Černé díry a zborcený čas.“ Táto kniha rozhodne stojí za prečítanie, je v nej zaujímavo opísaný celý príbeh teórie relativity.

Miroslav Sukenik