Po minulotýždňových debatách sme zase múdrejší a prekvapenejší! Kočnerovi vyvrheli sú vraj podľa dvoch obetí – politikov z titulku Šufliarsky, Vanek a bezmobiloví Jankovská, Haitová, Maruniaková, Repáková a Palovič.
To už poznáme dlhšie, ale o Kočnerových obetiach som sa dopočul počas uplynulých troch dní. Áno dobre čítate – Sulík povedal vo víkendovej diskusnej relácii, že síce raňajkovával s Kočnerom, ale teraz je Kočnerova obeť (asi počúval Matoviča v Exprese). Obeťou, ale krvavou, sa stávajú v prostredí mafie za klamstvá aj najbližšie pravé ruky. Ale nejde mi teda do hlavy, že Sulík ešte stále žije. Veď neustále vyhlasuje, že SMER je vládna mafia a vládne tu mafia v štáte. No nejaké súkolie tej kvázi mafie asi nefunguje. Tento spred štyroch rokov skoro premiér si myslí, že za video raňajky s Kočnerom s debatou a kalkulovaní o zvolení generálneho prokurátora ako druhý najvyšší ústavný činiteľ štátu sa stačí ospravedlniť. Som zvedavý, ako by reagoval, ak by Jankovská, ktorá komunikáciu s Kočnerom jasne vylúčila, by podľa jeho vzoru povedala, že to bola chyba sa s ním kontaktovať a zostala by vo funkcii. Aj poctivec Šufliarsky povedal, že kontakt s Kočnerom bola chyba, ale to opozícii jasne nestačilo. Zvrátenosť v Sulíkovych postojoch v politike je jasná.
Prestal som počúvať Radio Expres pre neobjektívnosť moderátora Závodského, pre ktorú musel opustiť aj STV. No, na jeho rozhovor s Veľkým Manituom – Matovičom ma upozornili známi, tak som si ho na internete vypočul. A len som sa čudoval, aké krkolomeniny vychádzali z úst tvrdovravného „echt Trnaváka“. Ako keby sa so Sulíkom dohodli na stratégii odpovedí na tému Kočner. Predstavte si, že aj on sa zrazu stal obeťou Kočnera!!!Ten mal totiž pre neho informáciu, že ho chce práve Sulík nejakým nečestným protizákonným spôsobom zdiskreditovať a kriminalizovať. Tak sa s ním stretol a stretol by sa s každým bonzákom, ako vyhlásil, aj s najmasovejším vrahom, i mafiánom– teda s každým, kto by mu poskytol informácie o trestnom čine! A opäť môžem skonštatovať to isté. Obete v mafiánskom štáte už nežijú. Takže buď sú Smeráci mafiáni amatéri, alebo si Matovič, rovnako ako Sulík vymýšľajú ako kedysi komunisti o kontrarevolucionároch a v päťdesiatych rokoch o buržoáznom nacionalizme! V istom zmysle sú obaja obete samých seba – obom sa za klamstvá a špekulácie sypú strany a klesajú v preferenciách. „Ale ako Sulík, tak aj Matovič sú podľa ich argumentov veľkí chudáci a neskonale trpia!“.
V ďalšej časti dialógu v Exprese tento „nepoškvrnený pravdovravec“ pourážal všetky tri moje štvornohé Bassetice, ktoré som mal. Povedal, že má najlepší čuch a mal ho na Procházku i na Druckera a má ho aj na Jankovskú. Matovič má veľké šťastie, že moje Bassetice sú už po smrti. Tie nepotrebovali oči ani uši, ale dokázali čuchom objaviť všetko a teda aj zlodejov, klamárov, opilcov, podvodníkov a populistov a ak by stretli Matoviča, tak by spustili taký zúrivý brechot, že by sa náš „najčistejší z najčistejších“ tak zľakol a utekal by, kade ľahšie. A určite by ho zapísali do Guinessovej knihy rekordov v šprinte z Bratislavy do Čiernej nad Tisou. Určite by bol oveľa rýchlejší ako japonský rýchlovlak Šinkansen.
Za zmienku stojí aj postavenie sa na zadné premiéra v otázke Mazurekových síce z časti pravdivých, ale podľa NS SR rasistických výrokov a jeho principiálny postoj k LSNS a ku komentovaniu predsedu Fica o pravde, o ktorej hovoria všetci, ale oficiálne sa to nosiť nemôže. Skôr si myslím, že sa ostrejšími výrokmi Mazureka mali orgány činné v trestnom konaní zaoberať oveľa skôr a nie až vyjadreniami v radiu. Tu ma trochu zaráža akčnosť NAKA, ktorá sa začala zaoberať veľmi rýchlo Ficovým komentárom. No na drogové priznania samopasujúceho sa budúceho premiéra Trubana ( preferencie na túto funkciu mú dávajú iba 2,8 %) zvysoka kašle. Takže neviem, či policajné zložky boli, alebo sú stále v rukách akejsi vymyslenej SMER-áckej mafie, alebo v rukách mafie zloženej z opačnej straníckej barikády, o čom svedčia viaceré úniky, fakty a konania policajných zložiek.
No a na záver som si nechal našu prezidentku a jej vysvetľovania. Má za sebou už vyše 80 dní vo funkcii a to sa už môže zaokrúhliť na stovku. Tak sa teda vyjadrím aj k jej argumentácii. Zaujímavé, ak dostane problémovú otázku, ktorá ju pritlačí k múru, ukrivdene sa pozrie smutným pohľadom a použije svoj obľúbený slovosled: „Všetko musíme chápať v širšom kontexte!“, po slovensky v súvislostiach a potom tému buď zahovorí, alebo slabo vysvetlí.
Tak to bolo s reakciou na vymenovanie predsedu Najvyššieho súdu SR, kvôli ktorej sa vzdal kandidatúry Harabin. Prezidentka mnoho krát vyhlásila, že pri každom vymenovaní vždy zváži najmä bezúhonnosť a morálne kvality uchádzača, čo vzťahovačne vzal Harabin na seba. Niet sa ani čo čudovať, ako si dáte do súvislosti jej všetky doterajšie vyhlásenia aj voči Harabinovi. Zaujímavé, na jednej strane odpisovala bez dôkazov Jankovskú a na druhej strane si slabo a myslím si, že aj účelovo popreverovala minulosť Kováča mladšieho pred vymenovaním za veľvyslanca. U neho sa oháňala rozhodnutím nemeckého súdu o bezúhonnosti (nie náhodou bol prezident Kováč orodovať u nemeckého proťajška). To, že ho musel na Slovensku otec amnestovať, inak by za podvod na Technopole skončil za mrežami jej neprekážalo a neprekážal jej ani 30 miliónový problém, ktorý nedávno „vyrobil“ v Tchajwane (čo prehliadol aj moderátor Kovačič) a zachránila ho iba diplomatická imunita!
Ďalšou „cennou“ vlastnosťou je prezidentkyna konzistentnosť(čo znamená v tomto prípade pevnosť – čo môžeme chápať ako nemennosť či rovnakosť) názorov, ako to sama stále zdôrazňuje. Len rozmýšľam nad tým, aká je to konzistentnosť, keď v predvolebných debatách a pri začiatkoch vo funkcii stále zdôrazňovala, že zostavením vlády, ako je to u nás zvykom, najskôr poverí víťaza volieb a až keď nedokáže zostaviť vládu, poverí druhú najúspešnejšiu stranu.. A jej „konzistentnosť“ má už po včerajšku malé úpravy. Vďaka novým informáciám z preferencií už poverí zostavením vlády tú stranu, ktorá jej donesie minimálne 76 poslancov a to nemusí byť ani víťaz volieb. Asi na ňu veľmi vplýva jej predchodca – zakladateľ Kiskoidy, ktorý vyhlásil v súvislosti so vstupom do straníckej politiky, ktorú predtým zo zásady odmietal so slovíčkom nikdy, že iba blázon nemení svoje rozhodnutia. Takže konzistentnosť (rozumej teda vyrovnanosť, alebo nemennosť) názorov a konzistentnosť ala Zuzanka, sú dva rôznorodé pojmy. A táto nejednotnosť určite rozčúlila psychicky narušenú pacientku, že jej zariadila, aby jej celú noc prehľadávali inak stále stráženú pezinskú bombovú vilu. Ale veď politika je pánske (a dnes v rámci emancipácie aj dámske) huncútstvo.
Ešteže nám vysvetlila, že nie je Kočner, ako Kočner. Že brat nie je, ako jeho brat. Ale skúsenosti nám vravia, že exfrajerka mafiána Vadalu a jeho exspolupodnikateľ sú viac ako škodlivé elementy. Škoda, že si spomínané elementy nenašli prácu o 500 metrov bližšie k centru Bratislavy v Pionierskom paláci. To by bola určite iná a podstatne chutnejšia káva.
Už od dávna vieme, že demokracia a najmä socializmus mal dve tváre politickej názorovej argumentácie oficiálnu a súkromnú. A tie sa veľmi líšili, pretože tá pravdivá sa rozvíjala, iba v krčmách, na žúroch a v domácnostiach. Museli sme sa sami klamať, aby sme žili. Myslím si, že v tomto špecializovanom slovenskom obore sa prakticky nič nezmenilo. Aj dnes sa za pravdu trestá, politicky obhajuje a teda aj žije. Opačný názor má len málo prienikov. V jednom predchádzajúcom článku som napísal. Vďaka, že existuje televízia a dokážeme z tváre vycítiť, či spovedaný hovorí pravdu, alebo klame a dnes pripájam aj slová. Vďaka, že existuje internet, aj keď aj on má administrátorsky kontrolnú a cenzúrnu funkciu. Možno aj tento môj názor dlho nevydrží na jednej stránke a možno sa mýlim. Uvidíme.
Pavel Jacz
