19.12.2024 (SITA.sk) – Optimalizácia počtu mestských častí (MČ) v Košiciach by mohla priniesť úsporu miliónov eur ročne. Pre agentúru SITA to uviedol poslanec Národnej rady SR Igor Šimko (Hlas-SD), ktorý spolu s poslancom Andrejom Sitkárom (Smer-SD) pripravujú návrh na racionalizáciu MČ v metropole východu. Výšku úspory odhaduje na základe údajov, ktoré mu poskytli mestské časti i ďalšie subjekty, ktoré oslovil.
Ďalší viceprimátor
Zoštíhlenie aparátu mesta spolu s väčšími kompetenciami pre MČ je podľa poslanca cestou, ako dosiahnuť elimináciu sporov medzi mestskými časťami, ktorých starostovia sú vo viacerých prípadoch i mestskými poslancami, a mestom. Podotkol, že MČ bojujú najmä o prostriedky, ktoré potrebujú na vykonávanie kompetencií.
„Receptom je dať ušetrené peniaze z optimalizácie MČ priamo mestským častiam,“ uviedol. Šimko operuje aj s myšlienkou, že by po úspore na 18 starostoch bolo vhodné mať na meste ďalšieho viceprimátora, ktorý by mohol po zmene vyvažovať potreby zostávajúcich šiestich mestských častí a možnosti rozpočtu mesta, ale napríklad aj to, ako možno spájať potreby mesta a MČ smerom k štátu.
„Čiže mať možno styčného dôstojníka, ktorý bude prenášať tieto potreby ľudí priamo do manažmentu a otvoriť aj kompetencie, po ktorých starostovia volajú. Nemá to byť človek, ktorý bude riešiť x ďalších vecí, od kultúry pomaly po vtáčie búdky,“ podotkol Šimko.
Rozdeľovanie prostriedkov medzi mestské časti
Na margo mandátu poslanca mestského zastupiteľstva Šimko skonštatoval, že nepovažuje za logické, aby starostovia, ktorí neraz majú v kluboch ďalších poslancov, rozhodujú a účelovo blokujú ako budú rozdelené prostriedky medzi mestské časti.
„Ak je niekto starostom mestskej časti, mal by dbať na svoju mestskú časť, ale ak je niekto mestským poslancom, rozhoduje o meste cez inú optiku,“ poznamenal. Dodal, že nezlučiteľnosť funkcií poslanca mesta a starostu mestskej časti má spracovanú v návrhu zákona.
„Môže kandidovať na obe pozície, a potom sa rozhodnúť, ktorú z nich príjme, ak prejde na obe,“ vysvetli. Dodal, že je to zatiaľ len návrh.
Otázka Luníka IX i Starého mesta
Šimko navrhuje rozdeliť Košice na šesť mestských častí, pričom štyri z nich by mali kopírovať súčasné okresy – Košice I až IV a samostatnými mestskými časťami by mali ostať Staré mesto a Luník IX. To, prečo by mal byť Luník IX. samostatnou mestskou časťou zdôvodnil Šimko jednak tým, aby ostatné obyvateľstvo mesta nedoplácalo na občanov, ktorí neraz neplatia mestské dane či poplatky za odpad. Podotkol, že napríklad pri elektrine či vode sa podarilo tieto problémy čiastočne ošetriť projektmi.
„Myslím si, že väčšinové obyvateľstvo v Košiciach nechce doplácať na niečiu nezodpovednosť,“ vraví poslanec. Poznamenal, že voči neplatičom, ktorí nie sú schopní ani ochotní splácať záväzky, je ťažké vyvodiť finančnú zodpovednosť.
„Preto si myslím, že Luník IX. by mal mať samostatné postavenie. Nie z pohľadu etnicity, ale nákladovosti,“ zdôraznil. Argumentoval tiež potrebou väčšej blízkosti medzi samosprávou a komunitou za účelom efektívnejšej integrácie marginalizovaného obyvateľstva.
„Luník IX by mohol byť efektívne spravovaný, ak bude mať svoje vedenie a nebude odkázaný na riadenie zo vzdialenejšieho mestského úradu či magistrátu,“ nazdáva sa. To, že Staré mesto by malo ostať samostatnou jednotkou Šimko zdôvodnil tým, že ide o časť, ktorá zahŕňa najmä historické centrum s mnohými pamiatkami a turisticky príťažlivými miestami, a tiež hotelmi a nočnými podnikmi, ktoré podľa neho potrebuje určitú autonómiu.
Malé mestské časti
V súvislosti s malými mestskými časťami Šimko poznamenal, že z pohľadu nákladovosti sú menším problémom. „Integrovaním nákladov napríklad dvoch veľkých mestských častí by sa docielila oveľa väčšia úspora ako integrovaním trebárs niekoľkých menších MČ,“ vraví.
Racionalizácia podľa neho musí byť radikálnejšia, než napríklad okresanie počtu mestských častí na polovicu. Zostávajúce mestské časti, ktoré po nej zostanú, by ju mali podľa Šimka pocítiť z finančného hľadiska. Veľké úspory sú podľa neho možné práve na veľkých mestských častiach.
„Samozrejme, aj tie malé musia byť do toho zakomponované,“ zdôraznil. Práve to podľa neho zachytáva idea vicestarostov veľkých mestských častí, ktoré by vznikli v prípade úspešnosti jeho návrhu. Na každých začatých 30-tisíc obyvateľov veľkej mestskej časti by pripadol jeden vicestarosta.
Ako by to bolo so sídlami úradov?
Sídla úradov novovzniknutých mestských častí by mohli byť v úradoch pôvodne najväčšej mestskej časti, kde by bola aj matrika.
Pôvodné menšie úrady by ale mohli ostať zachované ako budovy služieb ľuďom, no okresal by sa ich personálny substrát – napríklad na jednu osobu pre prvý kontakt. Budovy by tiež mohli fungovať ako denné stacionáre pre seniorov, miesta pre konanie detských krúžkov či stretnutia miestnej komunity.
„Dnes sú to len úrady, kam ľudia chodia najmä keď potrebujú niečo vybaviť či zistiť. Pritom sú to miesta, ktoré patria obyvateľom mestskej časti,“ vraví Šimko.
Zmena v Zákone o Meste Košice
O svojom návrhu podľa vlastných slov diskutoval s niektorými poslaneckými klubmi v meste. „Podporu to do nejakej miery má, ak sa nerozhoduje priamo o nich,“ vyjadril sa. Je tiež toho názoru, že ak by sa v mestskom zastupiteľstve ocitol akýkoľvek návrh optimalizácie, bez ohľadu na to, kto by bol jeho autorom, poslanci, ktorí zastávajú funkcie i v MČ „proti sebe nerozhodnú“.
Riešenie vidí v zmene Zákona o Meste Košice na pôde Národnej rady SR. Pokiaľ ide o politickú podporu pre jeho návrh v samotnom parlamente, Šimko uviedol, že návrh pripravil s poslancom Smeru Sitkárom (ten je aj poslancom košického mestského zastupiteľstva), a tiež nemá problém hľadať podporu u ďalšieho koaličného partnera – Slovenskej národnej strany. Diskutuje o tejto téme aj s niektorými opozičnými poslaneckými klubmi.
„V koalícii o tom diskutujeme, ale tým, že to zatiaľ nie je definitívne na koaličnej rade, tak dnes na to nemám „pečiatku“, že to pôjde ďalej,“ vysvetlil. Zdôraznil ale, že nevidí prekážku, pre ktorú by takýto návrh nemohol prejsť. Ak by so Sitkárom návrh v Národnej rade SR napokon podali, je podľa Šimka potrebné, aby bol v prvom čítaní už na jar budúceho roka. Najbližšie komunálne voľby sa budú konať na jeseň 2026.
Spolupráca mesta s univerzitami
Košice majú v súčasnosti 22 mestských častí. Mesto má podľa výsledkov posledného sčítania necelých 230-tisíc obyvateľov. Mesto Košice pripravuje v spolupráci s univerzitami analýzu súčasného usporiadania, tiež by chceli nájsť riešenie pre lepšie a efektívnejšie fungovanie.
Na analýze mesto spolupracuje s Právnickou fakultou aj Fakultou verejnej správy UPJŠ v Košiciach, a tiež s Ekonomickou fakultou TUKE, s ktorými podpísalo aj memorandum o spolupráci na tejto analýze. V prvej fáze projektu bude súčasný model dôsledne analyzovaný, s cieľom zistiť, aká je ekonomická náročnosť a kvalita výkonu kompetencií v mestských častiach, hodnotená by mala byť aj transparentnosť financovania.
Podľa výsledkov analýzy by mal byť spracovaný návrh optimálneho fungovania samosprávy, ktorý by mal zlepšiť jej hospodárenie aj efektívnosť. Navrhnuté by mali byť aj legislatívne kroky, ktoré budú potrebné na implementáciu modelu. Zabezpečená by mala byť odborná oponentúra i komunikácia so zástupcami samosprávy v meste Košice. Informovaná bude aj verejnosť. S návrhom redukcie mestských častí prišiel pred časom aj Košický klub v mestskom zastupiteľstve.
Viac k témam: mestské časti, Optimalizácia
Zdroj: SITA.sk – Šimko: Optimalizácia počtu mestských častí v Košiciach by mohla priniesť úsporu miliónov eur ročne © SITA Všetky práva vyhradené.
