Step by step. Maďarská taktika na opätovný vznik veľkého Uhorska? Hrozí Slovnesku skutočne zánik?
Slovenská verejnosť takmer nič netuší o používaní dvojjazyčných názvov. Inak by sa nenechávala tak pohodlne unášať hlavným prúdom. A práve o to ide. Mechanické, nekontrolované a neprehodnocované používanie dvojjazyčných názvov v štátnom jazyku týkajúcich sa slovenského juhu. Autori dvojjazyčnej politiky a jeho šíritelia majú mimoriadny záujem zaviesť dvojjazyčnosť v úradnom aj verejnom živote, a to nielen na juhu.
Deklarovaná snaha o dvojjazyčnosť v praxi nahrádza maďarská jednojazyčnosť.
Robia to všetkými možnými spôsobmi, najmä však vedia, že to nemôžu robiť radikálne a hlasno, lebo také spôsoby sú slovenskej spoločnosti cudzie. Typickým príkladom sú dvojjazyčné názvy menšinových politických strán. Obe maďarské strany u nás sú oficiálne registrované ako Most-Híd a SMK – MKP (Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja). Prečo sa však v slovenčine ujal dvojjazyčný názov Most-Híd a názov strany SMK len ako SMK môže mať viacero dôvodov. V maďarčine platia iné pravidlá. Pre zasvätených nie je náhoda, že v maďarských textoch sa zásadne nepoužívajú dvojjazyčné názvy týchto strán, ale iba maďarský názov Híd rovnako ako tvar MKP.
Tu už dôsledná dvojjazyčnosť nie je žiaduca, je priam škodlivá pre tzv. „čistotu materinského jazyka“ a dodnes prežívajúci odpor k slovenskému jazyku. Mimochodom, mesačník Nitrianskeho VÚC Župné ozveny doviedol túto politiku až do absolútnej dôslednosti, do maďarčiny sú prekladané aj názvy slovenských politických strán, v slovenčine majú maďarské strany dvojjazyčný názov. „Dvojjazyčnatý“ plán etnických zmocnencov je, okrem vzdelávacieho a kultúrneho, jedným zo základných pilierov samosprávy, teda autonómie slovenského juhu. Nakoniec, deklarujú to vo svojich politických programoch obe menšinové strany – SMK priamo hovorí o uznaní maďarského jazyka ako regionálneho úradného jazyka v oblastiach obývaných maďarskou menšinou, Most-Híd ide na to úlisnejšie – národnostná politika sa má sústrediť na jazyk, právo na používanie národnostného jazyka sa má odvíjať od najčastejšie používaného jazyka. Čo je, pochopiteľne výhodnejšie v prospech kvantity používateľov maďarčiny. S týmito, v minulosti prísne utajovanými dokumentmi sa každý môže slobodne zoznámiť. Preto istotne nie je náhoda, že aj napríklad naša štátna tlačová agentúra (TASR) síce využíva príslušný zákon o dobrovoľnosti používania dvojjazyčných názvov (najmä obcí), ale tým sa zároveň automaticky stáva aktívnym a nebezpečným elementom napĺňania občianskej autonomistickej vízie. Takáto mimoriadna „pozornosť“ národnostnej politike nás však môže stáť veľmi veľa.
To, čo jedna (a podstatná) časť používateľov slovenčiny ako materinského jazyka považuje za súlad s predpismi, iná časť používateľov slovenčiny ako cudzieho jazyka považuje dvojjazyčnosť za implementáciu svojho plánu. Slovenská verejnosť sa nielenže ešte nerozhodla, ale si ani nekladie otázku, za akú cenu chce dôsledne (aj v prípadoch, ak to nie je nevyhnutné) vychádzať s predpismi a zároveň sa tak stať oným nebezpečným elementom v procese uplatňovania dvojjazyčnosti na Slovensku.
Margaréta Vyšná
Zdroj: http://www.sho.sk/clanok/1720/most-alebo-most-hid
