27.12.2024 (SITA.sk) – Na Blízky východ rok 2024 priniesol náhle zmeny. Začiatkom decembra sa skončila zdanlivo neotrasiteľná 50-ročná vláda rodiny al-Asadovcov v Sýrii. Blesková ofenzíva sýrskych povstalcov vyvrcholila 8. decembra a zvrhla prezidenta Baššára al-Asada, ktorý opustil Sýriu ešte predtým, ako povstalci dobyli Damask.
Sýrski povstalci zvrhli vládu za desať dní
Povstalcom trvalo desať dní dostať sa do Damasku, pričom opozičné frakcie pod vedením islamistickej skupiny Haját Tahrír aš-Šám, ktorá je považovaná za teroristickú organizáciu, rýchlo obsadili veľké mestá ako Homs, Aleppo alebo Hamá. Povstalci prakticky nečelili odporu sýrskej armády.
Baššár al-Asad, ktorý Sýrii tvrdou rukou vládol od smrti svojho otca Háfiza al-Asada v roku 2000, bol vo veľkej miere odkázaný sám na seba, keďže jeho spojenci, najmä Rusko, Irán a Hizballáh, zaneprázdnili ich vlastné konflikty.
Oslabenie pozície Ruska v regióne
Predovšetkým Rusko viedlo v Sýrii vojenskú kampaň od septembra 2015, pričom sa spojilo s Iránom, aby umožnilo al-Asadovej vláde bojovať proti ozbrojeným opozičným skupinám a získať späť kontrolu nad väčšinou krajiny. Zvrhnutý sýrsky vodca Baššár al-Asad utiekol do Moskvy, kde dostal azyl. Pád Baššára al-Asada dramaticky oslabil pozíciu Ruska na Blízkom východe.
Nejasná budúcnosť sýrskej politiky
Hlavnou silou, ktorá porazila režim Basšára al-Asada, bola skupina Haját Tahrír aš-Šám. Skupina bola dlho pobočkou al-Kájdy. Organizácia ovládala veľkú časť severozápadnej Sýrie. V ostatných rokoch sa jej vodca Abú Muhammad Džulání snažil zmeniť jej imidž prerušil vzťahy s al-Kájdou, zbavil sa predstaviteľov tvrdej línie a zaviazal sa prijať pluralizmus a náboženskú toleranciu.
Hizballáh súhlasil s odchodom od izraelských hraníc
Ďalšou ranou pre Rusko a Irán na Blízkom východe je oslabenie libanonského militantného hnutia Hizballáh, ktoré v závere novembra súhlasilo s prímerím s Izraelom. Dohoda o prímerí vyžaduje ukončenie ozbrojenej prítomnosti Hizballáhu na juhu Libanonu. Hizballáh vstúpil do konfliktu s Izraelom 8. októbra 2023 deň po tom, ako palestínska militantná organizácia Hamas zaútočila na južný Izrael a zabila takmer 1 200 ľudí, väčšinou civilistov. Libanonské militantné hnutie vtedy uviedlo, že tak prejavuje podporu Palestínčanom. Podľa Izraela však v bojoch prišlo o život viac ako 2-tisíc členov Hizballáhu, židovský štát stratil len desiatky vojakov.
Libanonská militantná organizácia v konflikte stratila aj veľký počet vysokopostavených predstaviteľov vrátane lídra Hasana Nasralláha, ktorý zahynul v septembri. Hnutie, ktoré vzniklo v roku 1982 po invázii izraelských síl do Libanonu, Nasralláh viedol viac ako tri desaťročia.
Nekončiaci sa konflikt v Gaze
Aj palestínska militantná organizácia Hamas v roku 2024 prišla o dlhoročných vodcov. V júli Izrael v Iráne zabil vodcu Hamasu Ismáíla Haníju. Jeho nástupcu Jahjá Sinvára, hlavného organizátora minuloročného útoku na Izrael, ktorý vyvolal vojnu, izraelskí vojaci zabili v Gaze v októbri. Vojna sa však nekončí, hoci si v Pásme Gazy vyžiadala už 45-tisíc obetí na životoch, pričom izraelská armáda hovorí, že zlikvidovala viac ako 17-tisíc militantov. Približne sto z 250 Izraelčanov, ktorých do zajatia vzal Hamas počas vražedného útoku na juh Izraela zo 7. októbra 2023, je stále v Gaze. Predpokladá sa však, že nažive sú len dve tretiny z týchto rukojemníkov.
Zdroj: SITA.sk – Uplynulý rok na Blízky východ priniesol pád al-Asada a porážku Hizballáhu, ale vojna v Pásme Gazy stále trvá © SITA Všetky práva vyhradené.
