Vo Varšave sa 1. septembra 2019 uskutočnilo historické zhromaždenie európskych a niektorých svetových politikov k 80. výročiu vypuknutia druhej svetovej vojny. Dodajme, že uvedený najstrašnejší svetový konflikt pripravil o život odhadom 50 až 80 miliónov ľudí.
Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier žiadal Poliakov o odpustenie. Podľa nemeckého prezidenta bola druhá svetová vojna nemeckým zločinom. Za dôkaz zázraku uzmierenia označil nemecký prezident, že môže po nemecky hovoriť v dnešnej Varšave, ktorú Nemci za vojny zničili.
Napriek tomu poľský premiér sa osobitne venoval nemeckej kancelárke, slavnostne a osobne odprevadil nemecku kancelárku na varšavskú čestnú tribúnu, akoby to bola hlavná zástupkyňa víťaza druhej svetovej vojny. Treba dodať, že z dnešného pohľadu nemecká vojenská prehra v druhej svetovej vojne sa premenila na faktické nemecké víťazstvo v dnešnej ekonomicko-politickej situácii v Európe.
Z víťazných mocností nebolo Poľskom pozvané Rusko. Zástupcovia Veľkej Británie a Francúzska tiež neboli na varšavskom stretnutí na tej najvyššej úrovni. Je zaražajúce, že pri známych ľudských obetiach Juhoslávie, osobitne Srbska v druhej svetovej vojne, nebol pozvaný Poľskom srbský prezident. Na varšavskej tribúne boli mnohí vrcholoví predstavitelia štátov, ktoré de facto (a de iure) prehrali druhú svetovú vojnu. Dokonca sedeli v prvom (protokolárne najčestnejšom) rade varšavskej tribúny.
Poľsko prišlo v druhej svetovej vojne o pätinu občanov. Polský premiér Mateusz Morawiecki pripomenul na Westerplatte pri Gdaňsku vojnovú genocídu, nakoľko Polsko za každý deň vojny a nemeckej okupácie prichádzalo v priemere o 3000 svojích občanov. Podľa poľského premiéra je treba o obetiach nielen hovoriť, ale je potreba domáhat sa zadostiučinenia. Vrátane materiálnej – finančnej náhrady zo strany dnešného Nemecka.
Ak máme parafrázovať, tak nemecký prezident sa nepriamo vyjádril, že žiada Poľsko o odpustenie, ale nedá ani cent. To je dnešná realita. A to sú dnešné paradoxy.
Do Varšavy prišli delegáti zo čtyroch desiatok štátov, asi celkovo 250 hostí, vrátane 17 hláv štátov. Zastavme sa pri slovenskej hlave štátu. Ak nielen Poľsko zdôrazňuje veľký význam V4, tak na varšavskom stretnutí sme mali dojem, že vzniklo V3 plus 1. Poľsko protokolárne nerešpektovalo slovenskú prezidentku. Môžeme si o tom myslieť, čo chceme. Je to však protokolárnou frčkou nielen priamo do tváre slovenskej prezidentky, žiaľ i priamo Slovenskej republiky. Asi ani slovenské MZV sa pri tom nevyznamenalo.
Na čestnej varšavskej tribúne bola slovenská hlava štátu, ktorou je dnes prezidentka Čaputová doslova (protokolárne) v druhom rade, nielen na vašavskej čestnej tribúne. Dokonca aj chorvátska prezidentka (pre niekoho s chorvátskou ustašovskou minulosťou) bola protokolárne (a nielen ona) na oveľa protokolárne čestnejšom mieste, v prvom najčestnejšom rade. To je reálny poľský prístup k V4 (a k Slovensku) a dodajme, že je to aj dôsledok rozbíjačskeho prístupu dnešnej prezidentky k zoskupeniu štátov V4 a k ochrane ich spoločných záujmov.
Protokolárne prezidentka Čaputová vo Varšave pohorela. Niekto povie, že zostala v izolácii (nielen protokolárne).
Máme pre dnešnú prezidentku Čaputovú jeden odkaz.
Nestači ako doteraz, len stále doslova „otrocky“ čítať poradcami pripravené prejavy a vyhlásenie. Treba zapojiť aj svoju vlastnú hlavu, vlastný rozum a osobitný (možno politický) cit. Inak bývalá advokátka pokiaľ bola skutočne advokátkou, tak by mala mať minimálne schopnosť samostatne hovoriť, nielen podľa poradcami vopred napísaného papiera. A netreba hovoriť doma a v zahraničí len opakujúce sa frázy o všeobecných hodnotách, ale predovšetkým o ochrane národných záujmov väčšiny slovenských občanov. Suverenitu Slovenska dosiaľ ani nepozná a ani ju nevie vo svojin prejavoch pomenovať.
Slovensko nechce, aby dnešná prezidentka bola len prezidentkou menšej častí Slovenska, akousi menšinovou prezidentkou. Menšinovou, tak z hľadiska odovzdaných hlasov občanov, tak z hľadiska presadzovania menšinových záujmov v slovenskej spoločnosti. Dnes už menšinovou aj vo V4. Prezidentka Čaputová rozdeľuje slovenskú spoločnosť a tiež V4. Ak takto to bude pokračovať, tak ťažko nájde všeobecnú podporu väčšiny občanov Slovenskej republiky.
Suverenita Slovenska je žiaľ pre dnešnú prezidentku doslova „španielskou dedinou“. Doteraz nebojovala za slovenské národné zájmy, ale za ultraliberalizmus v zmysle pokynov tzv. bratislavskej slniečkarskej kaviarne a jej sponzorov.
Zdá sa, že dnešný politický prístup prezidentky Čaputovej nemá odozvu ani u našich severných susedov.
Prezidentka Čaputová reálne oslabuje medzinárodné postavenie Slovenskej republiky a oslabuje vplyv Slovenska. Na tom nič nemení ani obdivné články v niektorých mainstreamových médiach.
Nejde len o Poľsko a V4. Doterajšími prístupmi a prejavmi prezidentky Čaputovej sú ohrozené napr. čínske investície na Slovensku. Prezidentka si musí uvedomiť, že už nezastupuje nejakú zahraničnú nadáciu, ale celú Slovenskú republiku. V záujme objektivity musíme však uviesť, že na druhej strane tu existuje aj dlhodobo pronadačná slovenská vládna politika. Dokonca priamo zo strany Úradu vlády, MZV a niektorých iných ministerstiev, ktoré dlhodobo rozhadzovali nadáciam peniaze slovenských občanov.
Je potrebné sa poučiť, vyvodiť dôsledky, ale hlavne postupovať podľa záujmov slovenských občanov. Inak sa dožijeme ďalších nielen medzinárodných sklamaní.
Bruno Čanády
Fotogaléria: Spomienkové podujatie – 80.výročie vypuknutia II.svetovej vojny v Poľsku – zdroj TU
