Už viem, ako to chodí. Veta, ktorú som počul od nového poslanca slovenského parlamentu pred troma rokmi. Zopakoval charakteristiku obsahu i foriem politiky na slovenský spôsob v spoločnosti záujmu lobistov.
Nebol prvým, ba ani posledným nováčikom politiky, ktorý v krátkom čase pochopil svet zákulisných hier záujmov a výhod tak dômyselne ukrývaných za oponou divadla. Paralelnou s inscenáciou inou, pre občana. Verejnou, kde predstieraný záujem o kvalitu jeho života by sa dal prirovnať k siedmym kľúčovým krokom psychológa A.Norisa o „nutkaní zabíjať“.
Od bodu sveta fantázie, cez zabitie až po depresiu, že všetko zostalo pri starom.
Slovensko po Novembri ´89 nemalo ambíciu založiť konvent, ktorý by bol vyčistil špinu predchádzajúcich 40 rokov. Jednoducho, v apríli pri voľbe nového predsedu SNR ju naopak, legalizovalo. Po januári 1993 si nenašlo ani svojho Josepha Fouchého, zato jeho nevábne čistiace metódy požierania „revolucionárov“ sa spoločnosti vnútili.
Bez gilotín, lebo sme národ holubičí. Vraj.
Obskúrne prostredie štátu si rodilo seberovné individuality s kolektivistickým videním v spoločnosti ešte pochybnejších indivíduí.
Tu je priestor pre vysvetlivku úvodnej vety o tom, ako to v parlamente chodí.
V politike predstieraj obhajobu sveta hodnôt iba do takej miery, aby si neohrozil nielen svoje investície a zisky, ale ani prosperitu politického „protivníka“. Druhý zákon prírody, zákon rovnováhy, je v slovenskom parlamente prísnejšie dodržiavaný, ako nehanebne známa omerta, zákon mafie.
V prostredí formujúcej sa Mečiarovej Čiernej diery zakladá Alois Hlina Stranu mladých demokratov. Akúsi ponášku na socialistický zväz mládeže. Stranu s jeho podpornými aktivitami k politike Vladimíra Mečiara, ktoré boli neprehliadnuteľné.
Každý koniec má po hrobárovi svoju pôrodnú asistentku, ktorá odrodí nové potomstvo pokračovateľov odumierajúcich idei a ideálov. Po fyzikálnom zákone o nezničiteľnosti hmoty aj v politike vstupuje zákon o schopnosti meniť svoj tvar i podobu. Bez zničiteľnosti.
Alois Hlina, aktívny „aktivista“ stúpa po rebríku k Slotovi, na tanku „dobíja“ svet Vasiľa Biľaka, protestuje proti Ficovi, aby si ho Matovič vyviezol výťahom do parlamentu, kde pod tlakom blížiaceho sa konca funkčného obdobia zakladá svoju stranu Občania, aby z nej vypadol, ako kukučie vajíčko do KDH.
Znalci života tvrdia, že človek by mal robiť činnosť, ktorá ho baví a prináša mu radosť. Alois Hlina do momentu vstupu do politiky podnikal. Vo viacerých spoločnostiach s množstvom aktivít a so ziskom, ako on sám tvrdí, „ktorý mu stačil k jeho spokojnosti“.
Prekročením prahu parlamentu znalcov života alternuje zákon a pán poslanec „prepisoval“ svoje podnikanie na biele kone.
Nemám rád ten pojem, lebo kôň je symbolom čistoty. Skôr „biele larvy“, ktoré pri svojej vynútenej nehybnosti prinášajú vzdávajúcim sa zisk.
Natíska sa otázka. Žijú medzi nami ľudia, ktorých baví kombinácia nezlučiteľných činnosti a vytvára im tak pocit šťastia ?
Vo verejne dostupných listinách čítam, že kombinácia dvoch náročných činnosti prináša pochybenia.
Dvom jeho „prepísaným“ spoločnostiam v registri chýbajú účtovné uzávierky za obdobia dlhšie, kedy zákon ukladá inštitútom štátu ich zrušenie ex offfo, zo zákona.
A nič, lebo platí pravidlo, „už viem, ako to chodí“ ?
V iných, verejne dostupných listinách čítam o jeho des vyvolávajúcich podlžnostiach voči Sociálnej poisťovni. Princíp známy podľa vzoru Jozef Majský ešte z čias Vladimíra Mečiara.
Informácie z prostredia jeho dodávateľov hovoria, že platobná disciplína spoločnosti Aloisa Hlinu voči záväzkom a dlžobám má dlhý čas život „mŕtvolu predstierajúceho živočícha“.
Nič nové vo svete obskurnosti ľudí politiky, ktorí vedia svoje o hrubých čiarach, toho modifikovaného zákona omerty, navzájom si kresliacich pri výmene pochodní.
V mene demokracie a slobody.
Podivuhodností sa tu podsúvajú dve.
Ešte nikoho z politikov nenapadlo dať aj občanom rovnakú možnosť kreslenia si hrubej čiary, napríklad pri povinnostiach voči štátu.
Druhou, oveľa menej vtipnou je otázka.
Čo sa môže vykľuť z „kukučieho vajíčka“ kontroverznej postavička slovenského panoptika politiky v hniezde konzervatívneho KDH ?
Mladí majú vystriedať „staré pušky“, hovoria nahlas. Problém je s „puškou“, ktorá bola skonštruovaná v období vlády Starého.
Už viem, ako to chodí.
Pavol Varga
Zdroj: http://www.somvobraze.eu/alois-hlina-od-meciara-cez-chrbat-matovica-kdh/
