KOMUNISTI a ŠTBáci oslavujú. Vysoké dôchodky im zostanú

Navyše, dôchodkové zabezpečenie bývalých vrcholových predstaviteľov komunistickej moci a ich aparátu v bezpečnostných zložkách (príslušníkov, funkcionárov a zamestnancov týchto zložiek) je nadpriemerné aj v porovnaní s dôchodkovými dávkami bežných občanov Slovenskej republiky (t. j. v porovnaní s priemernými dôchodkami v Slovenskej republike). Neexistuje žiaden legitímny dôvod na to, aby takéto nadpriemerné dôchodkové zabezpečenie bolo založené službou v inštitúciách a organizáciách, ktoré boli základnou oporou represívneho a totalitného režimu.

Slobodná spoločnosť považuje za nespravodlivé a nemorálne, aby osoby, ktoré boli vrcholovými predstaviteľmi komunistickej štátnej moci, a osoby, ktoré tejto moci slúžili vo vymedzených organizáciách, inštitúciách a zboroch, boli i naďalej – za túto svoju činnosť v prospech režimu potláčajúceho slobodu a práva iných – privilegovaní formou poberania nadpriemerných dôchodkových dávok.

Situácia v iných postkomunistických krajinách a súlad Zákona s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva

Vo viacerých postkomunistických krajinách Európy došlo v minulosti k prijatiu legislatívy, ktorou boli znížené dôchodkové dávky bývalých vrcholových predstaviteľov orgánov komunistickej moci a/alebo príslušníkov, zamestnancov a funkcionárov bezpečnostných zložiek komunistického režimu, najmä tajných služieb, politickej polície, niektorých zložiek ozbrojených zborov. Medzi tieto krajiny patrí Česká republika, Estónsko, Lotyšsko, Maďarsko, Spolková republika Nemecko a Poľsko.

Súladnosť takejto legislatívy s ústavným poriadkom bola v niektorých zo zmienených krajín preskúmaná najvyššími národnými súdnymi inštanciami (ústavnými, resp. najvyššími súdmi). Rovnako bola táto legislatíva opakovane predmetom konania pred Európskym súdom pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). ESĽP vo viacerých svojich rozhodnutiach (napr. Lessing a Reichelt vs. Spolková republika Nemecko, Cichopek a ďalší vs. Poľsko, Domalewski vs. Poľsko, Janković vs. Chorvátsko) uznal oprávnenie štátu vyrovnať sa s komunistickou minulosťou a znížiť bývalým vrcholovým predstaviteľom orgánov komunistickej moci a/alebo príslušníkom bezpečnostných zložiek či iných inštitúcií komunistického režimu dôchodkové dávky. Štát však pri tomto znížení musí postupovať primerane, pričom nie je možné, aby novou právnou úpravou došlo k (úplnej) strate existenčných prostriedkov jednotlivca, t. j. odobratím nezaslúžených benefitov nemôže dôjsť k zásahu do samotnej podstaty subjektívneho práva jednotlivca na sociálne (dôchodkové) zabezpečenie.

Vo svojich rozhodnutiach ESĽP akceptoval, že legislatíva, ktorou demokratický štát odoberá nezaslúžené benefity predstaviteľov komunistického režimu, je legitímna aj v situácii, keď k jej prijatiu došlo až v dlhšom časovom období (napr. po takmer dvoch desaťročiach) po páde komunistického režimu v danej krajine. Podľa ESĽP nie je štát v tomto ohľade viazaný žiadnou špecifickou lehotou, do ktorej by bol povinný sa so svojou komunistickou minulosťou vyrovnať. Naopak, čím neskoršie k odobratiu nezaslúžených benefitov dochádza, tým je to pre dotknuté osoby výhodnejšie, keďže po celú dobu, dokedy takáto právna úprava prijatá nebola, poberali dané nezaslúžené benefity.

Navrhovaný Zákon vyššie zmienenú judikatúru ESĽP v plnej miere rešpektuje.

Účinnosť navrhovanej právnej úpravy sa navrhuje od 5. augusta 2021.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti a na služby pre občana a nemá ani sociálne vplyvy.

spracred.