V súčasnom politickom smerovaní mi veľmi chýba vízia, koncepcia, rámec, mantinely. A kým je to tak, „politický vkus“ ľudí iba zrkadlí ponuku. A je jedno, či je práve vztýčená vlajka konzervativizmu, tradicionality, vlastenectva. V tejto súvislosti som si preto položil otázku, či je politika pre našinca v našej mini krajine užitočná a príťažlivá. Prikláňam sa k názoru, že pre obyčajného človeka by mohla byť, pokiaľ je o múdrych hodnotách, pragmatických cieľoch, korektnom konaní a podmienkach pre osobný rozvoj a rast. Jedni hovoria, že politika je len panské huncútstvo a biznis pre neschopných. Iní vravia, že je to jediný demokratický nástroj k vyššej kvalite života v záujme väčšiny. Čo však mňa osobne v tejto súvislosti mrzí, je fakt, že Slovensku chýba koncepcia rozvoja, ktorá by vyhovovala celému ideologickému a názorovému spektru ľudí. Potrebujeme našu krajinu manažovať k prosperite. Nemôže každá nová vláda všetko robiť po svojom. Kým na Západe sa menia ľudia a ostávajú strany, u nás sa menia strany a ľudia ostávajú. Podľa môjho názoru samotná strana nikdy nič zlé, ale ani dobré nespravila. Vždy to robia jej členovia.
Kde hľadať príčinu absentujúcej kontinuity a ako tento problém liečiť? Náš národ sa prispôsobuje vzorom a jedným z nich sú politici. Národ nemá originálnu morálku, musí existovať vzor a jeho zdôvodnenie – a to je úlohou elít (politickej, intelektuálnej, duchovnej, ekonomickej, kultúrnej). Krajina môže mať iba takých politikov, akých si sama vyprodukuje. Prakticky to znamená, že akých si výchovou v školách a rodine dopestuje a potom v spoločnosti kultivuje do konečnej podoby. Pokým prázdne reči budú v mysliach voličov prednejšie pred odbornosťou a vedomosťami, tak sa tu nič nezmení. Takže najdôležitejšie je a bude vzdelávanie (budúcich voličov), ktoré bolo za 30 rokov (asi účelovo) úplne zanedbávané, lebo nevzdelaných je ľahšie ovládať.
Veľkou chybou je neúčasť ľudí skúsených i zásadových, nadčasových a vizionárskych na demokracii a jej neochota sa vo veciach verejných angažovať. Prenechali sme miesta neserióznym ľuďom, populistom a demagógom. Inteligencia mlčí, často trpí, neozýva sa, bojí sa postaviť za svoje protiargumenty. A možno je to len pohodlný postoj k životu, ktorý mnohí využívajú len vo svoj prospech, a nie pre dobro spoločnosti. Tento môj komentár – odporúčam vnímať ako námet na HODNOTOVÚ INVENTÚRU, ktorá sa ľuďom vyplatí – ak chcú realizovať dobro.
