Už som opakovane písal, že perspektívu má kooperatívna a integratívna politika v prospech všetkých. Len je otázne, kto vytvorí a bude realizovať nový model politiky a v akom politickom systéme, lebo ten súčasný to asi neumožní.
Zastupiteľská demokracia nie vždy vyhovuje elitám, pre ktoré je príliš ťažkopádna ani bežnému občanovi ktorý pochopil, že už dávno to nie je systém, v ktorom je zdrojom štátnej moci ľud. Čo teda máme? Často sa stretávam s názorom, že máme Plutokraciu, v ktorej moc sa sústredila v rukách niektorých oligarchov. Na realizáciu svojich záujmov potrebuje občas politikov, žurnalistov. Na to aby sme sa vedeli správne rozhodovať potrebujeme nedeformované informácie.
Môj múdry kolega mi na otázku, či zlyhala zastupiteľská demokracia odpovedal. Rád som čítal Platóna či F. Bacona a sníval o Atlantídach. Ale sú takéto utopistické modely reálne? Aj socializmus mal dobré myšlienky, ale stál a padal na ľuďoch. Je to veľmi ťažké hodnotiť, že demokracia zlyhala. Myslím, že úplne zlyhal pokus o multikulturalizmus v západnej Európe (zakázané zóny pre belochov v Paríži, Amsterdame, Švédsku či vo Veľkej Británii, moslimské skoro väčšiny, náboženská neznášanlivosť, ale paradoxne nie katolícka, ale moslimská – spomeňme si na masaker redakcie Charlie Hebdo, alebo permanentné skrývanie sa Salmana Rushdieho britského spisovateľa indického pôvodu, len pre poéziu!!!). A rovnako liberalizmus, ktorý v Amerike necháva ľudí napospas a iba úspešní majú všetko. Tí ostatní, nesmú ochorieť, nesmú stratiť prácu, lebo inak sa prepadnú ešte hlbšie ako na dno. A tak sa pýtam, nemôže byť aj nejaký režim lepší ako liberálna demokracia? Hrozné priznanie si toho, že ľudstvo vlastne tápe v tom, čo by bolo preňho to najlepšie. Ja osobne verím v tradičné hodnoty, v stáročia osvedčené modely správania, v silu rodiny, ale i širšieho spoločenstva, kde platí ústna dohoda a kde sa človek môže spoľahnúť na druhého. No viem, že to nestačí, aby sme prežili súčasné spoločenské zmeny. Aby sme prežili, je žiadúce nastaviť sa na skutočné potreby ľudstva, štátu a voliť takých poslancov, ktorí pôjdu cestou záchrany ľudstva a možného rozkvetu. Na základe vedeckých záverov potrieb ľudstva. Koľko času máme na našu záchranu? Stačí jedna ekologická katastrofa jadrovej elektrárne (uznávam využitie jadra), stačí gombík šialenca. Dôležitý je nadhľad. Všetky výzvy sú podľa môjho názoru nedosiahnuteľné, ak to nebudú chcieť politici.
