Sledujúc situáciu z globálneho hľadiska, nadobúdam presvedčenie, že prebieha permanentná vojna. Nielen zbraňami, bombardovaním, terorizmom, ale aj útokmi na mravné základy človeka, na jeho tradície, na jeho vieru.
Ľudská hlúposť, prevaha bohatstva nad chudobou, utopický socializmus, multikulturalizmus, liberalizmus, relativizmus nie je príčina, ale následok.
Svet sa stáva čoraz komplikovanejším a čoraz menej ľudí má mentálnu kapacitu mu rozumieť. Preto sa často manifestujú zjednodušujúce interpretácie, ktoré napriek svojej často očividnej hlúposti dokážu prežiť. Ich živnou pôdou je často spoločenský blahobyt. Cesta ku šťastiu vypĺňa morálne vákuum v čoraz viac materialistickej spoločnosti. Mierne, alebo žiadne tresty pre vagabundov, ospravedlňovanie ich pohnútok, aj samotných činov, klaňanie sa vulgárnosti, hrubosti, krutosti, sile, moci, vagabundov rozširuje v nás pesimizmus. Je v našej moci ukazovať cestu k menej nebezpečnému a šťastnejšiemu životu. V každom prípade ,láskavejšie ovzdušie v spoločnosti, vo svete uvoľňuje vnútorne napätie a tým priaznivo pôsobí aj na fyziologické funkcie organizmu. Potreba väčšieho porozumenia ľudom a medzi nimi navzájom je prospešnou cestou. Uvedomujem si, že nie je jednoduché radiť, ako by mali ľudia postupovať. Národy nie vždy majú voľbu medzi neprávosťou a spravodlivosťou. Taký luxus si môžu dovoliť iba martýri, teda idealisti, ktorí sa na idealizmus nehrajú, ale sú ochotní ho potvrdiť obetou. Možno, že sme všetci také zrnká v bojovom pláne, o ktorom nemáme ani potuchy.
Aby som však nekončil príliš negatívne. Ľudia potrebujú príťažlivý a reálny veľký sen. Benedikt XVI. hovorí v knihe Posledné rozhovory veľa zaujímavých vecí. Jednou je aj o hľadaní pravdy aj to, že ju nikdy nespoznáme, ale môžeme sa k nej priblížiť, ak vychádzame zo správnych základov lásky.
Dušan Piršel
