Právo a sloboda sú dva pojmy, ktoré sa dnes opakovane objavujú vo všetkých médiách v súvislosti s veľkým sťahovaním migrantov z Ázie a Afriky do EÚ.
Právo a jeho vymožiteľnosť je takmer úplne založené na skutočnosti, akou silou disponuje ten, kto sa práva domáha oproti tomu, kto právo garantuje. V praxi to je tak, že máte len také práva, aké vám vládna moc dovolí. Môžete mať právo na slobodu slova, ale ak sa vládna moc rozhodne že toto právo porušujete a svojim konaním poškodzujete niekoho iného, tak proti vám zasiahne. Nikto nebude skúmať, či ste niečo porušili alebo nie – vládna moc s vami spraví to, čo uzná za vhodné. Samozrejme, že máte k dispozícii ešte aj „nezávislý“ súd, kde sedia ľudia, čo vás bez vysvetlenia odsúdia tak, ako si to vyžaduje vládna moc. Inak by tam nesedeli. Režim môže zrušiť nepohodlnú politickú stranu s odôvodnením, že je extrémistická. Čo je extrémizmus, to definuje režim sám.
Sloboda je podobný pojem. Na papieri má každý slobodu (okrem ľudí vo výkone trestu). Pre každého, kto sa však nedokáže účinne brániť je sloboda veľmi relatívny pojem. Vlastne neexistuje. Musíte sa spoľahnúť že ste natoľko nenápadný, že nikoho nezaujímate a tým pádom vás ani nikto ohrozovať nebude.
Toto všetko je v rovine individuálnej. Čo však taký štátny útvar? Myslím, že zo skutočnou slobodou nemá veľa obyvateľov Slovenska veľké skúsenosti – ak vôbec nejaké. Komunistické Československo bolo kolóniou zaostalého Sovietskeho zväzu a o nejakej slobode sa nedalo hovoriť. Po veľmi podozrivom prevrate, ktorý pomenil mená a názvy (aj to len niektoré) sa deklarovalo, že slobodu máme. Ako som však už spomenul – slobodu má človek alebo štát len do toho času, kým si ju je schopný fyzicky ubrániť. Na to sa celkom zabudlo. Vzniklo množstvo malých štátov, ktoré boli slobodné len preto, že ich v tom konkrétnom momente nikto nechcel napadnúť. Neviem si predstaviť, aké by to bolo, keby to niekto skúsil. Možno by to dopadlo podobne ako zo Srbskom a Kosovom. Teda nijako. Slabší ustúpi, alebo prehrá. Žiadne iné pravidlo tu neplatilo a ani neplatí. Potom má víťaz právo zdokumentovať všetky udalosti podľa seba, usporiadať súdy pre takzvaných vojnových zločincov a rôznymi inými spôsobmi ponižovať porazeného.
Aj Európska únia je takým útvarom, ktorý bol vlastne slobodným len do toho času, kým neprišlo prvé vážnejšie ohrozenie. To ohrozenie paradoxne neprišlo od nejakej cudzej armády (zatiaľ). Predpokladám, že takej hrozbe by celkom vojensky neškodná EÚ ľahko a s prehľadom podľahla. Prišlo od otrhaných migrantov z Ázie a Afriky, ktorí si prišli vybudovať nový život prostredníctvom nemeckých a švédskych sociálnych dávok. Celý, dlho budovaný systém Schengenských opatrení sa totálne rozsypal politicky aj mocensky. Okrem skutočnosti, že v celej EÚ nie je žiadna bojaschopná armáda (možno tak trochu britská), tak všetky ostatné ozbrojené zložky členských štátov totálne zlyhali. Na jednej strane nemali politickú podporu. Ak kancelárka kedysi veľkej svetovej mocnosti doslova pozýva do svojej krajiny migrantov na veľké hodovanie, ale zároveň sa vyhráža svojmu maďarskému kolegovi len preto, že ten sa pokúša dodržiavať schengenské pravidlá – tak to je chaos hodný zaostalej Afriky. Migranti si vyberajú krajinu s najštedrejším sociálnym systémom, ako v supermarkete a napádajú políciu, ktorá im rozdeľuje jedlo. Vyzerá to tak, že neplatia žiadne pravidlá. Teda žiadne, ktoré by si EÚ mala dokázať obhájiť. Keďže okrem buzerovania individuálnych obyvateľov na nič iné nestačí, úplne sa ukázalo, že sa jedná o neživotaschopný útvar. Jeho obyvatelia vytvorili za desiatky rokov reálny blahobyt a to tvrdou prácou a šetrením, aby to všetko začali rozdávať migrantom z krajín, ktoré sú kultúrne a vývojovo o viac ako sto rokov pozadu. Aké istoty majú obyvatelia EÚ, keď ich vlastné ozbrojené zložky, ktoré stoja miliardy EUR nedokážu ochrániť pred húfom agresívnych primitívov, demolujúcich železničné stanice a cesty v členských štátoch.
Každý mysliaci človek už dnes dávno dobre vie, že sa nejedná o utečencov pred vojnou, ale o obyčajnú turistiku za lepším životom. Nemajú na to žiadne právo (žiadne právo na lepší život nikde nie je zakotvené), ale hlupáci v členských krajinách poriadajú zbierky, nosia jedlo, vítajú ich transparentmi – skrátka robia zo seba užitočných idiotov. Nie je na tom nič nové – z histórie je známe, že sa vždy našli ľudia čo nadšene vítali okupantov.
Schengenský priestor vlastne dnešným dňom prestal existovať. V jeho priestore je ku dnešnému dňu okolo pol milióna nelegálnych migrantov. Sú to pochopiteľne takmer s istotou ľudia, ktorí budú spôsobovať množstvo ďalších problémov. Nikto ich neregistroval po príchode a nikto nebol poslaný naspäť. Kto sú a ako sa plánujú živiť – to môžeme len tušiť.
Médiá sa predháňajú v oslavách benefičných koncertov, vítaní migrantov a odsudzovaní tzv. „extrémistov“, teda ľudí, ktorí ešte nestačili úplne stratiť zdravý rozum. Nájde sa v tejto chvíli niekto, kto skutočne bude schopný mobilizovať skutočných Európanov a zobudiť ich zo smrteľného spánku?
Stano Dermek
