Slovenskej politike podľa môjho názoru chýba vecný konštruktívny dialóg (nielen politických) elít motivovaný SPOLOČNOU POZITÍVNOU snahou posunúť krajinu, vyriešiť problémy.
Nie ničiť sa navzájom, naháňať symboly sociálneho statusu za každú cenu a potom slúžiť len sebe, resp. všetkým iným záujmom, len nie záujmu krajiny a ľudí v nej. Tiež ma mrzí vysoká hladina nenávisti. Uvedomujem si, že my tu na Slovensku nežijeme samozrejme izolovane a bolo by naivné myslieť si, že ako vo fyzike pri izolovanej sústave do nej nevstupujú ani nevystupujú žiadne veličiny.
Tými veličinami sú geopolitické záujmy, ktoré vždy boli aj budú. Po revolúcii sme si naivne mysleli, že sa konečne nadýchneme slobodného vzduchu, ktorý bol filtrovaný cez ostnatý drôt a ostane to tak navždy. Postupom času a rozšírenými informačnými možnosťami sa nám pohľad (tým, ktorí majú o to záujem) na veci stal reálnejší, mnohým nastúpilo kritické myslenie ale to už nezabránilo mašinérii, aby sa čoraz okatejšie presadzovali globálne záujmy. Môže si malé Slovensko dovoliť len tak zabiť cudzieho generála alebo zabrať kúsok cudzej zeme bez súhlasu medzinárodných inštitúcií?
Asi nie. Môže malý štát uvaliť sankcie na veľký štát, keď sa mu niečo nepáči? Nie, bolo by to smiešne. Čiže v prvom rade veľkí hráči si odvždy rozoberali medzi sebou pole pôsobnosti a nepýtali sa tých slabších. A spôsoby, akými sa to dosahuje, sú dlhodobo známe: propaganda, vývoz kultúry, ponuky štúdií , oceňovania lokálnych politikov. Študentské výmenné pobyty sú dobrá vec, ak je zachovaná slobodná politická orientácia a pluralita názorov medzi študentami na jednej aj druhej strane. Aby som sa vrátil k nadpisu . Ja sa vážne obávam, že spomínané odľudštenie povedie po strate etických a iných hodnôt k Pautusovmu „homo homini lupus“. Je latinská fráza znamenajúca „človek človeku vlkom“.
Totiž ako pozoruje , mnoho ľudí, ale aj politikov, sú odrazom našej biednej súčasnosti. Biednej – myslím odľudštenej, antisociálnej, prospechárskej a zameranej iba na profit. Je to podobné ako s niektorými médiámi. Celé roky frfleme na bulvár, ale najpredávanejšími novinami sú mnoho krát práve tie bulvárne. Ktosi to len musí čítať, hoci navonok sa snažíme tváriť ako tí hodnotoví… A tak je to aj s tými vlčími pudmi. Navonok sa od nich dištancujeme a nosíme ich starostlivo ukryté pod oblekmi. Preto ja radšej čítam názory múdrych ľudí, pretože práve oni vzbudia súzvuk aj inšpiráciu.
Dušan Piršel
