Predvolebný boj sa začal. Zastávam názor, tento boj má byť zo strany vládcov každého volebného obdobia bilanciou plnenia volebných sľubov a zdôvodňovania ich prípadného nesplnenia a zároveň víziou rozvoja spoločnosti v jednotlivých obdobiach do budúceho obdobia ale aj upozorňovanie občianskej verejnosti na následky prípadnej prehry.
Zo strany opozície, to má byť racionálna kritika tých, čo vládli a zároveň ponúkanie strategickej vízie, ktorá musí byť atraktívna, ale hlavne reálna. Do politického boja rozhodne nepatrí osočovanie a ohováranie protivníka na základe nepodložených argumentov. Občan vo volebnom rozhodovaní sa má, ak je zodpovedný riadiť vlastným rozumovým zvažovaním a nie vplyvom a tlakmi médií a takzvaných politických aktivistov. Politický boj si predstavujem ako súťaž (nie ako ring), kde sa predkladajú rôzne alternatívy a hľadajú rovnaké riešenia. O koľko krajšia a noblesnejšia by bola politika, keby sme dokázali hovoriť s našimi názorovými protivníkmi s úctou!
Predvolebná kampaň by mala byť o postojoch k zásadným problémom. Nemala by sa stať dejiskom senzácií, osobných útokov a obvinení. Podľa môjho názoru, občania si zaslúžia slušnú politickú kampaň. Občas to vyzerá ako boj, ale vnímam to ako osočovanie. Niet myšlienok. Popri tom sa objavilo dosť dobrodruhov, ktorí síce nič doteraz nevytvorili, sú príliš mladí, takže skúšajú sa dostať k dobre platenému miestu.
Niekedy mi napadne myšlienka, že namiesto rôznych sporov keby sa tak zacielila energia na riešenie rizikových skupín obyvateľstva. Musím byť reálny ono sa to asi nedá spájať dve veci – volebný boj – a ostatné verejno-prospešné veci z pohľadu ich zmyslu, hodnoty, času, energie. Tam nie je logika pre aktérov spomenutej prvej kategórie. Bude veľmi dôležité, aby spoločnosť budúci rok nehodnotila ako obdobie bez politickej nádeje. Nádej je veľmi silá emócia. Čo sa týka predvolebnej kampane, pripúšťam aj istú hladinu populizmu. Stretol som sa s ostrejším názorom, že populizmus je v našich časoch marketingová záležitosť, produkt predávaný agentúrami a poradcami na politické kampane, politická reality show pre občana, verejnosť, masu. Zdá sa, že ľudia si na politický populizmus zvykli, podobne ako na televízne seriály či nakupovanie v supermarketoch. Je treba pripomenúť, že dnešný politický marketing núti strany i politické elity, aby sa uchyľovali k populizmu vzhľadom na charakter moderného voliča. Iná vec je, že by to rozhodne nemalo byť na úkor hodnôt a ideí, ktoré daná strana či politik reprezentuje (alebo by mal reprezentovať). Mala by to byť súťaž ideí a plánov, ako spraviť Slovensko atraktívnou krajinou. Môj osobný názor je nasledovný: Ak nazývame populizmom to, že robíme, čo sa páči obyvateľstvu, bez ohľadu, na to, či to má svoju hodnotu, tak to populizmus určite je .Ak robíme ako politici to, čo má svoju hodnotu, bez ohľadu na to, či sa to ľuďom páči, tak je to síce pravdivé správanie, ale asi aj neefektívne .Politika musí byť „zmesou“ snahy o hodnotu ale aj s ohľadom na to, ako to ľudia cítia. Ideálom je „prirodzené vyváženie“, nazval by som to funkciou svedomia.
Ukončil by som tento krátky príspevok peknou myšlienkou. Každé dvere vedú k jedinečnej úlohe alebo osudu a vy si môžete zvoliť tie, ktoré vás povedú k radosti a ku šťastiu, aj napriek tomu, že niektorí si zvolia dvere vedúce k zúfalstvu a smútku. Ešte raz, nie je to situácia, ktorá vás zväzuje, je to spôsob, ako ju vnímate.
Dušan Piršel
