Prezidentka Zuzana Čaputová vystúpila v pondelok s príhovorom v Múzeu holokaustu v Seredi symbolickým zapálením sviečky Stretnutie generácií. Na pôde bývalého pracovného tábora sa okolo 400 žiakov škôl z celého Slovenska stretlo so skupinou preživších, ktorí prišli do Serede tlmočiť mladej generácii svoje skúsenosti a odovzdať posolstvo. Podujatie sa koná pri príležitosti Pamätného dňa holokaustu a rasového násilia.
„Deviaty septembrový deň v roku 1941 začala pre jednu etnickú a náboženskú skupinu cesta, ktorá pokračovala diskrimináciou, prenasledovaním, deportáciami a na jej konci väčšinu čakala smrť. Udalosť, ktorá rasovému a náboženskému prenasledovaniu dala legálnu podobu a ktorej smutné výročie si dnes pripomíname, sa neodohrala na inom kontinente, ani v inej v krajine. Jej stopy sú aj tu, na tomto mieste, v tomto meste. Jej pamätníci a priami aktéri sme aj my, naši dedovia, staré mamy, naši rodičia.
Legislatívna norma v rozsahu 270 paragrafov, ktorú deviateho septembra prijala vláda vojnového Slovenského štátu, zosumarizovala dovtedy prijaté protižidovské nariadenia a rozšírila ich o nové. Inšpiráciou je síce boli nacistické Norimberské zákony, ale boli to práve predstavitelia vojnového slovenského štátu, ktorí svojich vlastných občanov a občianky vyhlásili za menejcenných a vystavili ich neľudskému zaobchádzaniu. Židovský kódex urobil zo Židov občanov druhej kategórie, cudzincov vo vlastnej krajine a nepriateľov štátu.
Po protižidovských zákonoch prišli neskôr na rad deportácie, ktoré si len z radov slovenských Židov vyžiadali desaťtisíce obetí. Ďalšie obete si vyžiadali aj z radov iných etník, hlavne Rómov. Nie sme tu však dnes preto, aby sme hľadali a označovali vinníkov. Vina sa dá odpustiť aj oľutovať a to sa už v histórii opakovane stalo. Čo sa ale odpustiť ani oľutovať nedá je zodpovednosť, pretože tá je konštantná. Zodpovednosť za nevinné obete, ktorých mená dnes budeme na inom mieste čítať. Zodpovednosť za životy ich rodinných príslušníkov, ktorí s touto traumou museli žiť ďalej. A zodpovednosť za stav spoločnosti, ktorá na čas stratila ľudskosť. Skláňam sa pred silou preživších ale aj pre odvahou tých Nežidov, Slovákov, Sloveniek aj iných etník a národností, ktorí riskovali vlastný život, aby iným ľuďom nezištne pomohli zostať nažive. A vyjadrujem svoj rešpekt k tým, ktorí v tej dobe neprijali to, k čomu z vôle fašistického režimu dochádzalo.
Opakovane sa dnes pýtame, ako sa to mohlo stať? Ako toto ľudia mohli dopustiť?
Hoci celé protižidovské zákonodarstvo vznikalo aj pod tlakom nacistického Nemecka, vychádzalo z domácej politiky totalitného režimu, ktorý si k svojej existencii vždy potrebuje nájsť nepriateľa. A ako sa žiaľ ukazuje, hľadanie nepriateľa nemusí byť príznačné len pre totalitné režimy. Buďme preto aj dnes pozorní, keď niekto šíri nenávisť voči menšinám ako svoj program. A buďme ešte pozornejší, keď sa niekto snaží ukázať, že nenávisť je vlastnosť väčšiny Sloveniek a Slovákov a humanizmus, ľudskosť sú len pokrytectvo. Ani v dobe, ktorú si teraz pripomíname, nebolo treba byť presvedčeným fašistom, aby sa schvaľovali neľudské činy. Mnohí len uverili propagande, ktorá veľmi často zdôrazňovala, že ekonomické formy diskriminácie, ktorú židovský kódex naštartoval, prinesú úžitok väčšinovému národu. A pre ľudí v pohnutých vojnových časoch tomu nebolo až také ťažké uveriť.
Našu históriu netvoria len víťazstvá a štátotvorné idey, ku ktorým sa s hrdosťou hlásime. Ani krivdy, ktoré sa nám diali. Históriu tvoria aj naše zlyhania a udalosti, o ktorých by sme radšej nepočuli a najradšej na ne zabudli. Práve o nich ale musíme hovoriť. Inak začne ľudí história zaujímať až vtedy, keď sa zmení na klebety. Keď nám niekto povie, že všetko bolo inak, budeme skôr načúvať jemu, ako niekomu inému, kto nás vyzve, aby sme si históriu doštudovali. Preto je pre nás neustále dôležité prinášať svedectvo o holokauste. Holokaust nie je židovská tragédia, je to tragédia nás všetkých. A Pamätný deň holokaustu a rasového násilia je príležitosť, aby sme to znovu jasne povedali.
Dnes tu stojíme preto, aby sme si uctili pamiatku desaťtisícov ľudí, našich spoluobčanov, ktorí sa stali obeťami najzvrátenejšej idey novodobých dejín. Nezabudneme na vás.“
Fotogaléria:
Zdroj: TU
Nielen HOLOKAUST je tragédia nás všetkých, ale aj Vy Zuzanka.