Správa z U. S. Steelu o chystanom postupnom prepustení 2500 ľudí v priebehu zhruba dvoch rokov nenechala nikoho na pochybách, že Američania pritvrdili.
Expremiér Fico reagoval tým, že Američania „vytiahli“ z košických železiarní zisk zhruba miliardu eur. Podľa neho chcú navyše využiť situáciu a vydierať vládu, aby oceliarňam prispela. Je to celkom možné a šušká sa o tom aj v Košiciach. Spätne sa pretriasajú aj okolnosti privatizácie niekdajších VSŽ za čias Dzurindovej vlády. Lenže je rok 2019 a problémy s odbytom ocele vyprodukovanej v oceliarňach po celej EÚ nie sú celkom bluf.
Za celé roky pritom nemali železiarne neinvestovať takmer nič do nových technológií. Vedenie oceliarní oponuje, že v košickom U. S. Steele investovali dve miliardy dolárov. Išlo o výstavbu kotlov za vyše 120 miliónov eur a od januára pokračujú aj prípravy na plánovanú investíciu do novej linky na výrobu elektrotechnickej ocele. Opäť môžeme diskutovať o tom, či a koľko naozaj Američania v železiarňach naozaj investovali.
Problém je ale aj niekde inde. Je otázne, prečo sa Fico a Smer v prípade košických železiarní odrazu zaťali, hoci v iných prípadoch vedeli byť iniciatívni a ústretoví.
Napríklad v prípade Dusla Šaľa, ktoré patrí do portfólia podnikov, ktoré vlastní Andrej Babiš. Áno, momentálne český premiér. Ešte v roku 2014 schválila slovenská vláda tejto firme dotáciu 58 miliónov eur na rozsiahlu rekonštrukciu technológií na výrobu čpavku. Jedným z argumentov bolo, že Duslo zamestnáva niekoľko tisíc ľudí.
Medzi ďalších obľúbencov Roberta Fica patria aj baníci na hornej Nitre. Ťažbu hnedého uhlia do tepelných elektrární dlhé roky dotujú všetci majitelia odberných miest elektriny. Povinne a celé roky. Nedávno vláda oznámila, že po útlme ťažby a zavretí baní pomôže baníkom s hľadaním zamestnania a prípadne aj prilákaním nových investorov do okolia Prievidze, či Handlovej.
No a do tretice sa premiér Pellegrini angažoval aj v prípade bratislavského závodu Volkswagen. Ten sa na jar tohto roka netajil tým, že by v Bratislave plánuje prepustiť okolo 3 – tisíc ľudí. Premiér neváhal a išiel do Nemecka orodovať za výrobu nového modelu v bratislavskom závode. Treba dodať, správna reakcia.
Tá ale v prípade košických oceliarní zatiaľ chýba. Angažovať by sa mohli aj podpredseda vlády Richard Raši a minister hospodárstva Peter Žiga, obaja Košičania.
Odborári z košického U. S. Steelu pochopiteľne s plánovaným prepúšťaním nesúhlasia a odvolávajú sa na kolektívnu zmluvu, ktorá platí do 31. marca 2020. V nej je zakotvené, že k žiadnemu hromadnému prepúšťaniu nedôjde. Ak Smeru a vláde tak záleží na dobrých vzťahoch s odbormi, čo tak podporiť odborárov košických železiarní a samotnú firmu? Oceliarne síce dostávajú doplatok na výrobu elektrickej energie, ktorú dokážu sami vyprodukovať, no na poplatkoch za prevádzku systému platia trikrát toľko. To predražuje výrobu ocele, čo firmu na trhoch znevýhodňuje.
Otázka teda znie, či sú košické oceliarne, ktoré zamestnávajú zhruba 12 – tisíc ľudí hodné Dusla Šaľa, Volkswagenu Bratislava, či baní v regióne hornej Nitry. Alebo na východe opäť nič nie je?
Boris MACKO
šéfredaktor
