Dôchodkový strop je sám o sebe natoľko hlúpy koncept, že vlastne nemá zmysel hlbšie ho analyzovať. Čoskoro ho dobehne matematika, a celkom elementárna. Ľudia žijú dlhšie, detí sa rodí menej. Kde si dnes dvaja delia desať eur, bude si raz desať ľudí deliť dve eurá. To spoľahlivo odstrelí aj ústavný dôchodkový dekel. Ide o obzvlášť impotentné populistické gesto, na ktorom je zaujímavá len podpora fašistov.
Hrádza Roberta Fica proti extrémizmu nemala šancu dosiahnuť svoj dôchodkový strop, ak by sa preň nebola ochotná ponoriť na politické dno. Keby išlo o niečo naozaj dôležité, trebárs o zakotvenie vedúcej úlohy strany Smer v ústave, nepáchlo by to o nič menej kanálom, no dalo by sa to aspoň politicky pochopiť.
Lenže dôchodkový strop absolútne ničomu nepomôže. Nemá ani taký reálny obsah, ako obvyklé sociálne balíčky, ktoré sú samé o sebe ekvivalentom štedrovečernej almužny pre žobrákov, ktorí boli dosť húževnatí, aby za uplynulý rok neskapali od hladu. Pokiaľ je niekto do tej miery mentálne postihnutý, aby uveril, že v 64 rokoch odíde do dôchodku a aj si ho bude užívať, je už beztak súčasťou tých 20 percent elektorátu, ktoré by boli schopné ešte v marci 2019 odovzdať svoj hlas Ficovi.
Lenže ani tých 20 percent netvorí homogénna masa oligofrenikov z úplného okraja Gaussovej krivky. Mnohí z nich vnímajú, že Fico stráca silu. Nielen politickú, ale aj svoju fyzickú, mužnú silu. Jeho zúfalé pokusy aspoň zreteľne artikulovať nejakú tú urážku či vyhrážku vyvolávajú v lepšom prípade súcit, v horšom sarkastický úškrn.
Fanúšikovia silného vodcu už len čakajú, kedy sa konečne nejaký objaví. Marian Kotleba im práve ukázal, že bez neho by to už Fico vlastne nedal, že on je tá nová krv, ktorá je aj silná, aj sociálna.
Nevedno, kam presne týmto výstrelom z expanznej gumipušky mieril kapitán parlamentu Andrej Danko, no ako je jeho zvykom, opäť sa strelil do nohy, kúsok pod miestom, kde sa mu spája s chrbtom. Voči Kotlebovi sa inak vcelku rázne vymedzuje, čo je múdre, pretože je to jeho priamy konkurent. Obaja podnikajú na tom istom politickom trhu, predávajú rovnaký autoritársky, nacionalistický a prokremeľský sentiment.
Teraz, keď dal Danko najavo, že Kotleba je dobrý aj ako partner na zmenu ústavy, je jasné, že fašisti sú prinajmenšom rovnako dobrí ako národniari, ak nie ešte lepší. Lebo veď ak niekto skutočne verí, že prídu teplí migranti a rozvrátia jeho tradičnú rodinu, vodca fašistov mu nevyhnutne musí pripadať ako kompetentnejší a schopnejší ochranca národa. Kotleba síce nerečnil v ruskej dume, ale zasa dokáže spájať slová spôsobom, ktorý dáva zmysel.
Jediný, kto si prepisovaním ústavy s fašistami nijako nepoškodil, je Béla Bugár. Prezidentské voľby pomerne jasne načrtli jeho politickú budúcnosť, oboma nohami pevne stojí na dne, nemá už kam padnúť. Je to výhoda politického žobráka – niet ničoho, o čo by mohol prísť, no každý deň navyše, v ktorý môže otŕčať dlaň, mu ešte prinesie ďalších pár peňazí.
Prepisovanie ústavy s fašistami teda môže byť napokon osožné. Ukázalo, ako bude vyzerať hrádza proti demokracii, ak jej dá volič šancu. Keby nič iné, malo by to zvýšiť volebnú účasť ľudí, ktorí si cenia svoju slobodu, majetok a životy.
Arpád Soltész
Zdroj: noviny.sk
