Nový slovenský prezident musí byť ústavným ochrancom slovenskej suverenity a suverénnych práv slovenských občanov. To by malo byť v základnom popise práce každého slovenského prezidenta. Preto musíme skúmať jednotlivých prezidentských kandidátov hlavne z tohto uhla pohľadu. Otvorme pomyselnú Pandorinu skrinku prezidentských kandidátov. Uveďme jedného z nich. Bude budúci prezident Slovenskej republiky zodpovedným ochrancom ústavou chránenej zvrchovanosti (suverenity) a bude skutočným národným prezidentom alebo len styčným zástupcom zahraničných záujmov na Slovensku.
V súčasnosti treba jasne uviesť, že kandidát na prezidenta Slovenskej republiky p. Maroš Šefčovič je bruselským kandidátom na Slovensku. Asi aj trojským koňom liberalizmu, globalizácie a bruselskej mainstreamovej moci na Slovensku. Ak hovoríme, že najvyšším národným záujmom Slovenskej republiky je slovenská suverenita, tak z kariérnej histórie p. Šefčoviča vyplýva, že uvedený kandidát nebude bojovať za slovenskú suverenitu, ale za delenú suverenitu, tak ako tom pred časom verejne informoval doterajší predseda EK a to iste so súhlasom EK, vrátane jej podpredsedu M. Šefčoviča. Bruselskí eurobyrokrati v EK, ktorej členom je aj p. Šefčovič nechcú podporovať národné štáty v EÚ. Skôr chcú urvať posledné kusy národnej štátnej suverenity v prospech EÚ. Nechceme, aby p. M. Šefčovič v rámci svojho profesionálneho eurohujerstva sa stal jedným z hrobárov slovenskej suverenity. Možno je dobrým kandidátom pre Brusel (možno pre Berlín s Parížom), ale zlým kandidátom pre zatiaľ formálne suverénnu Slovenskú republiku a jej občanov.
Nepochybne je najvyšším národným záujmom Slovenskej republiky ochrana a upevnenie suverenity Slovenskej republiky. Slovenský prezident nesmie slúžiť eurobyrokratom, oligarchom, ale plne slovenskému národu a jeho štátu. M. Šefčovič sa dlhodobo (dve funkčné obdobia) reálne podieľal na protinárodnej (a protisuverenistickej) bruselskej politike a snažil sa o permanentné oslabovanie suverenity štátov EÚ, teda i zvrchovanosti Slovenskej republiky. Zatiaľ je Slovenská republika podľa platnej ústavy zvrchovaný (suverénny) štát. Čo by pre ochranu suverenity p. prezidentský kandidát urobil. Možno sa nazdávať, že ako budúci prezident by plne podporoval realizáciu plánovaného odovzdávanie ďalších právomoci do Bruselu, a nepriamo v prospech Berlína a Paríža, vrátane podpory deklarovanej účasti SR v tzv. „jadre“ EÚ a s tým spojenú federalizáciu EÚ. Nehovoriac o podstatnom rozšírení väčšinového (kvalifikovaného) hlasovania v európskej rade zástupcov členských štátov EÚ a v posilnení právomoci europarlamentu, kde malé Slovensko bude len ešte väčším štatistom. Takého slovenského prezidenta nepotrebujeme a národní voliči by ho nemali podporiť. Možno povedať, že by to bol „nebezpečný“ prezident pre slovenskú suverenitu.
Slovensko musí byť u zodpovedných politikov vždy na prvom mieste. U p. Šefčoviča by iste bol reálne na prvom mieste Brusel s Berlínom. Akú by sme mali my slovenskí občania záruku, že Slovensko nepostúpi s pomocou takéhoto zvoleného prezidenta SR voči EÚ a Eurozóne ďalšie právomoci a pomôže odstrániť posledné pozostatky jednohlasného rozhodovania členských štátov EÚ. Eurohujer M. Šefčovič ako kandidát na prezidenta by iste nepožadoval aby sa časť pôvodných národných kompetencii vrátili z EÚ naspäť do Slovenskej republiky. To by bolo možno už z ríše fantázie. Dnešná realita, ktorú p. Šefčovič dôverne pozná sú daňové raje na západe EÚ (napr. Holandsko, Luxembursko) a snahy, aby zo západu na východ EÚ išli povinné migrantské kvóty, nekvalitné potraviny a podobne a z východu na západ EÚ dividendy. To je žiaľ dnešná vizitka Bruselu, EK a nepriamo i p. kandidáta na prezidenta. Okolnosti slovenských kandidátov na funkciu generálneho tajomníka OSN, predsedu Eurozóny a boj o sídlo liekovej agentúry potvrdzuje diskrimináciu východnej časti EÚ a osobitne Slovenskej republiky zo strany aj EK, ktorej je i p. Šefčovič podpredsedom. Čo k tomu verejne povie kandidát p. Šefčovič. A nech verejne uvedie pred voličom ako sa k tomu konkrétne zachoval. K náhlemu rozhodnutiu p. Šefčoviča uchádzať sa o prezidentský úrad sa ponúka jedná možno špekulatívna ale vcelku logická hypotéza. Zdá sa, že p. Šefčovič ako dvojnásobný člen EK EÚ zistil, že v rámci predpokladaných zmien po voľbách do EP v roku 2019 nemá už šancu. (Naopak p. Lajčák možno šancu v novej EK bude mať, i keď tiež nejde o kus nepopísaného papiera). Ako eurokomisár pre energetku EK však p. Šefčovič asi viac reálne hájil záujmy Nemecka ako Slovenska pri podpore Nordstreamu 2. Avšak Nordstream 2 neobchádza len Ukrajinu, ale tiež Slovensko a významne zníži slovenské príjmy a výrazne oslabuje jeho strategickú dôležitosť. Po Nordstreamu 2 bude Slovensko kupovať hlavne ruský plyn v Nemecku, ktorý sa stane jeho celoeurópskym distributorom. Navyše p. Šefčovič bude podporovať nepochybne ako doteraz „jadrárske“ návrhy na federalizáciu EÚ a protislovenské väčšinové hlasovanie v EÚ. Páni Šefčovič ako prezident a Fico ako ústavný sudca (možno i budúci predseda ÚS SR) sú pre Slovensko, žiaľ zlou „zárukou“, že stratí posledné ostatky suverenity národného štátu. V mene ich spoločného a dlhoročného „jadrárskeho sna“. M. Šefčovič ako súčasť možnej budúcej prezidentskej výkonnej moci bude za posun slovenskej suverenity do Bruselu a p. Fico ako možný člen (dokonca predseda) ústavného súdu možno skonštatuje, že je všetko ústavne a právne v poriadku. Obaja sa dlhodobo netaja o mieste SR v budúcom tvrdom integračnom jadre EÚ, kde podľa nich nemôžeme chýbať. To sú pre slovenskú verejnosť veľké riziká.
Za dve funkčné obdobia nášho podpredsedu EK nie je Slovenská republika sídlom žiadnej agentúry EÚ, čo je európskou raritou, aj v rámci V4. Napríklad Česi majú v Prahe centrálu európskeho Galilea (Agentúra GSA) a pýtajú si ďalšie agentúry EÚ. Navyše p. Šefčovič vždy podporoval centralizáciu a integráciu EÚ a bude nepochybne presadzovať, tak ako doteraz „jadrárske“ návrhy na federalizáciu EÚ, väčšinové hlasovanie v EÚ a presadzovanie vplyvu Nemecka a Francúzska v strednej Európe, čo môže skončiť faktickým rozpadom V4. Eurohujerstvo na Slovensku spolu s bruselskými eurobyrokratmi bude takto spokojné. Čo o ochrane slovenských národných záujmov nemožno povedať. Ako sa k tomu postavia slovenskí občania – voliči.
V rámci aktuálneho kontextu celkovej situácie v EÚ možno sa zastaviť pri nemecko-francúzskej zmluve o spolupráci a integrácii podpísanej v nemeckom Aachene (v bývalom sídle Frankov, Franskej ríše a Karola Veľkého) z januára tohto roka (2019). Žltými vestami oslabený francúzsky prezident a politicky oslabená končiaca nemecká kancelárka sa dohodli na užšej nemecko-francúzskej integrácii a to ešte hlbšej ako samotná integrácia v EÚ, čo sa blíži nejakému budúcemu superštátu. Okrem iného zriaďujú nemecko-francúzsku radu obrany a bezpečnosti. Niekto to už nazval Frankonemeckom, či obnovením novej Franskej ríše. Z hľadiska Nemecka pôjde o akúsi „Štvrtú ríšu“. Možno sú to (niekto hovorí, že nereálne, možno v budúcnosti, ale reálne) Macronove plány na založenie novej Európy za nemecké peniaze. Vybrali si však obdobie s Brexitom a pri všeobecnom oslabovaní súdržnosti v EÚ a v NATO. Táto nová Elyzejská zmluva vychádza z názorov t. č. dnešných mocných v EÚ. Určite s tichým súhlasom dnešnej EK EÚ spolu s jej podpredsedom M. Šefčovičom. Nakoniec však nemusí mať zamýšľaný efekt. Možno to skončí len spoločnou zbrojnou spoluprácou, pričom zbrane budú chcieť výhodne predávať svojim východoeurópskym „partnerom“. Akési heslo zbrojením k domnelému mieru, čo však niečo bude stáť. Ale je tu mnoho ďalších významných „ale“. Je tu v zmluve z Aachena uvádzaná dokonca spoločná nemecko-francúzska vláda, ale je tu dosť nebezpečná obsahová téza o boji s vnútorným nepriateľom v EÚ (nebude to náhodou aj V4…). Tiež v nemecko-francúzskej dohode (v Aachenskej zmluve) uzatvorenej v Aachene sa zdôrazňuje harmonizácia ekonomík Nemecka a Francúzska pod heslom spoločného francúzsko-nemeckého hospodárskeho priestoru a veľavravného hesla „viacej Európy“ a deklarovania myšlienky „znovuzaloženia Európy“. Odkazom pre ďalšie národné štáty v EÚ je toto nemecko-francúzske superjadro EÚ akoby pokusom o nastolenia ich európskej hegemónie v EÚ a mimo nej (navyše po odchode V. Británie z EÚ). Je potvrdením, že EÚ bude asi úniou viacerých rýchlostí. Pre Slovensko je tu jasný (pre niekoho drsný) odkaz, že pri dnešnej centralizácii EÚ sa pripravuje jej ďalšia supercentralizácia, a niekto ako Fico alebo Šefčovič to nazývajú „jadrom“ EÚ (Eurozóny). Možno v budúcnosti to budú obaja nazývať novým „superjadrom“ EÚ, alebo toho čo po nej raz zostane. Aachenskou zmluvou z nemeckých Cách sa takpovediac „dnešná domnelá politická matka a otec EÚ“ s posvätením nemeckej a francúzskej vlády, pokúšajú o doslova „znovuzaloženie“ zúženej super únie (EÚ) ako európskeho superštátu a zároveň zbrane proti národnej suverenite. A to spolu s ideologickým kladivom na zástancov myšlienky, že EÚ má byť len úniou suverénnych národných štátov. Niekto, ktorý je viac realisticky orientovaný povie, že je to strata posledných pozostatkov suverenity národných štátov v EÚ (a doslova koniec samotnej podstaty štátu), ako aj samotnej EÚ v dnešnej podobe.
Treba dúfať, že prezidentský kandidát p. M. Šefčovič sa k týmto otázkam jasne a verejne pred občanmi (voličmi) vyjadrí a vyjasní svoj osobný postoj – kandidáta na prezidenta SR a to hlavne k suverenite (zvrchovanosti) Slovenskej republiky, ktorá je zakotvená v ešte a stále platnej Ústave Slovenskej republiky.
Bruno Čanády
