Pokiaľ je fašizmus rakovinou, Slovensko má metastázy vo všetkých životne dôležitých orgánoch. Stačí sa obzrieť len za udalosťami posledného týždňa.
Nitriansky biskup Judák zorganizoval seminár, na ktorom vykričaní neofašisti obhajovali Jozefa Tisa. On sám si rolu popraveného vlastizradcu posúdiť netrúfa. Zrejme preto, že je len profesor cirkevných dejín, nie naozajstný vedec a historik. O Tisovi mu stačí vedieť, že to bol ich človek. Kňaz.
Slovenský farár sa dodnes drží slov Arnauda Amalrica, keď dal vyvraždiť všetkých obyvateľov Béziers, kacírov i katolíkov: Zabite ich všetkých, Boh si svojich pozná! Vraždenie pre dobrú vec je pre ultrakonzervatívny katolícky klérus oficiálne poľutovaniahodné, no vnútorne akceptovateľné a morálne ospravedlniteľné. Odjakživa, no teraz sa k tomu opäť začína aj verejne hlásiť. Spontánne pri tom na seba viaže ľudí, ktorí majú k demokracii a slobode otvorene nepriateľský postoj. Normálni neofašisti a neonacisti, ktorí nahlas hovoria, čo si otcovia biskupi desaťročia potichu mysleli.
Aby nedošlo k omylu, Rostás skutočne je odborníkom na mediálnu manipuláciu. Neignoruje jej základné remeselné a etické princípy z nevedomosti, ale cielene, aby mohol manipulovať čitateľom. Nerobí žurnalistiku, ale propagandu. Navyše propagandu, ktorá je voči tejto krajine otvorene nepriateľská. A dekanka oficiálne akreditovanej fakulty úradne uznanej univerzity mu na to vedome vytvára priestor.
Fašizmus očividne prerastá do všetkých štruktúr spoločnosti. Jeho idey sa stávajú všeobecne akceptovanými. Náckov bolo možné omnoho komfortnejšie a účinnejšie stíhať, kým to tak nebolo. Lenže v tom čase ešte laškovali s hnedým sentimentom všetci, sprava až doľava, od KDH až po neoľudácke krídlo Smeru. Žiaden predseda vlády si nikdy nenechal predvolať pápežského nuncia, čiže veľvyslanca Vatikánu, a nevolal ho na zodpovednosť za výroky biskupov, ktorí verejne obhajovali vojnový štát a jeho prezidenta.
Ešte väčšou tragédiou je súčasná opozícia. Richard Sulík neváha zastať sa z extrémizmu obvineného Kotlebovho poslanca. Lebo vraj Smer týmto cielene naháňa percentá fašistom. Bolo by upokojujúce, keby šlo len o Sulíkovu hlúposť. Vyzerá to však skôr na spontánnu, vydesenú reakciu.
Policajná prehliadka v národnej rade je naozaj bezprecedentný postup. Svedčí minimálne o tom, že štát to myslí vážne. Síce neskoro, ale začína sa brániť ľuďom, ktorí celkom otvorene usilujú o zmenu ústavného zriadenia. Môžu skončiť naozaj zle. Až tak zle, že neprídu len ako jednotlivci o slobodu, ale aj o politickú stranu. A bez strany sa volieb zúčastniť nedá.
Momentálne sú na politickej scéne tri zhruba rovnocenné politické sily – Fico, Sulík a Kotleba. Ak sa niečo výrazne nezmení, jeden z nich bude musieť ísť po najbližších voľbách do menšinovej vlády. Čiže bude potrebovať aspoň tichú podporu jedného zo zvyšných dvoch. Fica nepodporí ani jeden zo súperov, rovnako ani Kotlebu. Kotleba by však mohol podporiť Sulíka, keby bol ochotný vyhlásiť referendum o zotrvaní v NATO a EÚ. Ťažko by ste napokon hľadali na slovenskej politickej scéne dve strany, ktoré by v zásadných otázkach našli viac ideových prienikov.
Sulík naozaj veľmi potrebuje Kotlebu. Nechce ho mať natoľko silného, aby prevalcoval aj SaS, ale chce ho mať dosť silného, aby ho mohol použiť.
Autor prevzatého článku Arpád Šoltész z webportálu www.noviny.sk
