Rok sa s rokom stretol a my by sme mali čoraz viac pomýšľať na označovanie našich čias ako doba predcovidová, doba covidová a dúfajme aj doba pocovidová.
Prežívame tieto chvíle na vlastnej koži a tak nemusím opisovať to, čo sa deje vôkol nás. Ako to však budeme hodnotiť s odstupom času. Ako budeme spomínať a hovoriť svojim deťom a detným deťom, aké to bolo, keď sme nenosili rúška, keď sme sa nebáli cudzím podať ruku a nemusela to byť len tá pomyselná pomocná, ale aj obyčajne ľudská ruka. Dokážeme sa ešte nenútene zabávať, ak si pomyslíme nato, že sme v neustálom ohrození? A takto by som mohol opisovať dni a týždne, ktoré prežívame neraz i nasilu. Trápia nás premárnené pracovné príležitosti, nezarobené peniaze, ale otravujú nás aj ustavičné zákazy a usmernenia, príkazy a straty. Tie sú neraz na úrovni našej ľudskej podstaty. Strácame, ale uvedomujeme si, čo všetko strácajú naše deti? Čiže tí nasledovníci, ktorí budú žiť v dobe pocovidovej? Istotne zatiaľ hypoteticky predpokladáme, že COVID generácia bude menej vzdelaná, ale je toto vzdelanie čo ponúkame a dávame aj múdrosťou ? Pýta sa pán profesor Miron Zelina.
Budú tieto COVID deti menej úspešné výkonovo v živote? Je taká dynamika zmien, že sa budú aj tak musieť učiť nanovo alebo novo nové veci. Koľko z toho, čo sme klasicky učili si človek pár rokov po škole alebo v dospelosti bude pamätať ? Budú tieto deti menej šťastné v dospelosti? Možno to bude stimulovať tieto deti v čase ich dospievania a dospelosti k väčšiemu sebazdokonaľovaniu , čiže auto kreativite. Nemáme kontrolnú skupinu či budú tieto COVID deti menej vzdelané . Môžeme to porovnať len v čase , ale to nie je metodologicky ono. Vedieť neznamená poznať a poznať neznamená ešte tvoriť. Ani jedna entita z tejto trojici nezaručuje šťastie, pokiaľ pre
niekoho nie je šťastie zmyslom života. Aj tak sa prikláňam k názoru , že v demografii sa používa označenie Husákove deti, tak v spoločensko-vedných odboroch sa, žiaľ, bude musieť spracovať aj fenomén COVIDOVÝCH detí, a vôbec nemyslím demograficky zvýšenú pôrodnosť, ktorá stúpla vďaka tomu, že sú ľudia spolu viac doma. Ale ide mi o tie deti, ktoré budú ochudobnené nielen o vedomosti a znalosti, ale aj o sociálne zručnosti a neblahý účinok nevyučovacieho procesu sa možno prejaví až po rokoch..
Myslím si, že deti budú postihnuté, ale niektorým to je asi jedno, veď ony aj tak niektorí moc nečítajú, neučia sa, mladá generácia má časť duševnej potravy z internetu. A pritom, internet nie je vždy zdrojom rozmýšľania, internet je často pohrebisko mŕtvych faktov.
Otázka je, či ľahký priebeh COVIDU 19 u deti nebude mat nejaký negatívny zdravotný impakt v budúcnosti (samozrejme, to platí aj o dospelých).
PhDr. Dušan Piršel
