Kontroverzný bývalý predseda Najvyššieho súdu a neúspešný líder mimoparlamentnej strany Vlasť, exminister spravodlivosti Štefan Harabin dnes verejne zareagoval na blížiaci sa pohreb. gen. Mgr. Milana Lučasnkého.
Harabín vyhlásil, že „na rozdiel od politicky sprofanovaného predsedu Súdnej rady Mazáka tvrdí, že Ústava platí aj za núdzového stavu, podľa ktorej, tak ako som to vyjadril v tejto právnej analýze, sloboda pohybu a pobytu i zhromažďovania sa, môže byť obmedzená len zákonom prijatým a schváleným riadnym legislatívnym procesom v parlamente, ktorý má 150 poslancov a nie uznesením vlády a už vôbec nie vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva.“
Exsudca tiež vyhlásil, že „základom riadenia ľudskej spoločnosti prostredníctvom práva nie je svojvôľa a nerešpektovanie zverenej právomoci a svojvôľa je zvláštnosťou fungovania Slovenskej republiky pod vládou vedenou Matovičom v boji s koronavírusom“ a preto sa zúčatní rozlúčky tragicky zosnulého generála Mgr. Milana Lučanského a je prvým politikom, ktorý vyhlásil, že si úcti smrť generála na jeho pohrebe v Štrbe.
DENNÍK POLITIKA nekĺže po povrchu a prináša svojím čitateľom necenzúrované a pravdivé spravodajstvo, ktoré naši čitatelia môžu sami analyzovať a konfrontovať aj s inými zdrojmi informácii.
Vyjadrenie Š. Harabina ako ho uverejnil na svojom FB profile prinášame čitateľom DENNÍKA POLITIKA v úplnom a necenzúrovanom znení v rámci rubriky VÝBER Z RÔZNYCH ZDROJOV BEZ CENZÚRY:
Platný právny stav na území Slovenskej republiky mi to umožňuje aj pri existencii uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 808 z 31. decembra 2020 a vyhlášky č. 77 Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky z 31. decembra 2020.
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky:
„Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“.
K východiskovým pravidlám právneho štátu s povahou conditio sine qua non, teda nevyhnutnej podmienky patrí, že nie každý orgán verejnej moci môže konať tak, ako si zmyslí, ani tak, ako sa mu žiada, ale môže konať výlučne v medziach zverenej právomoci, a tú musí uplatňovať spôsobom a za podmienok, keď mu Ústava a zákony dovoľujú konať.
Zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v § 1 ods. 1 definuje všeobecne záväzné právne predpisy ako:
„Ústava Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, nariadenia vlády Slovenskej republiky , vyhlášky a opatrenia ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy, iných orgánov štátnej správy a Národnej banky Slovenska“.
Bez najmenších pochybností je zrejmé, že uznesenie vlády nie je normatívnym právnym aktom podľa legálnej definície uvedenej v § 1 ods. 1 zákona č. 400/2015 Z. z. Nemôže preto všeobecne zaväzovať obyvateľov Slovenskej republiky. Ide o procesné rozhodnutie najvyššieho kolektívneho orgánu reprezentujúceho výkonnú moc, a zaväzuje len samotnú vládu Slovenskej republiky, resp. príslušné štátne orgány/úrady, ale nie slobodné fyzické osoby – obyvateľov Slovenskej republiky. Iná by bola situácia, ak by šlo aspoň o nariadenie vlády, ktoré je normatívnym právnym aktom.
V tejto spojitosti je obsah uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 808 z 31. decembra 2020 s účinnosťou od 1. januára 2021 pre obyvateľov Slovenskej republiky v zásade irelevantný. Ak ním vláda obmedzila slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania (patriacu medzi základné ľudské práva a slobody) podľa čl. 5 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z., v čase od 5.00 hod. do 1.00 hod. nasledujúceho dňa, ide nesporne o neúčinnú a nevykonateľnú úpravu. Citované platí aj na všetky predchádzajúce uznesenia vlády z posledného obdobia, ktorými rovnakým (neúčinným a nevykonateľným) spôsobom obmedzila resp. zakázala uplatňovanie základných práv a slobôd (napr. aj právo pokojne sa zhromažďovať v počte nad 6 osôb patriace medzi základné politické práva obmedzené uznesením vlády č. 718 z 11. novembra 2020 podľa čl. 5 ods. 3 písm. h) ústavného zákona č. 227/2002 Z. z.).
Uznesenia vlády Slovenskej republiky nie sú všeobecne záväzné. Ich obsahom sa preto bežný občan môže riadiť dobrovoľne, ale nemusí.
V súvislosti so základným ľudským právom na slobodu pohybu a pobytu ako aj základným politickým právom zhromažďovať sa a uvádzam:
Ďakujeme Štefanovi za TIP.
Komentáre
Komentár