Uvedomujem si, že ide o komplexnú situáciu, na ktorú svet nebol pripravený. Ťažko hľadať v tejto dobe optimálne riešenia. Ľudia majú obrovský problém vyrovnať sa s nečakanými zlými správami, s ktorými nemajú predchádzajúce skúsenosti.
V úvode môjho komentára sa musím priznať, že nie som odborník na Covid – 19 a nerozumiem sa vírusom a epidemiologickým stratégiám. Odpovede na tieto otázky však súvisia s mojou prácou a zodpovednosťou, pretože vždy hľadám korelácie s ľudským utrpením a snažím sa natrafiť na ľudí, ktorí sa nad týmito otázkami dokážu zamyslieť komplexne. Mrzí ma v tejto súvislosti, že aké indivíduá sa zrazu objavujú a s obrovskou vervou sa vrhajú na hororové scenáre a tými si občas ospravedlňujú plošný kolaps ekonomiky. Stretol som sa s názorom docenta z fakulty zdravotníctva, ktorý mi napísal: „Na hodnotenie pandémie z pohľadu pochybností je ešte stále priskoro. My na Slovensku, kde je to stále vcelku dobré, si ich teoreticky môžeme dovoliť, ale tí, ktorým zomreli blízki či vzdialenejší rodinní príslušníci, tí by určite nesúhlasili s pochybnosťami o COVID-e. Proste je to vírus a je to OK. Ale agresívnejší ako vírus chrípky so všetkými dôsledkami a to už OK nie je.“ Podľa epidemiologičky Margity Špalekovej infekcia vyvolaná novým koronavírusom (2019- nCoV) nie je ako bežná sezónna chrípka. Podľa odhadov je smrtnosť na infekciu vyvolanú novým koronavírusom 2019- nCoV 3,4-percentná, dosiaľ vyššia ako pri bežnej chrípke. V porovnaní s koronavírusmi SARS a MERS ktoré sa objavili v r. 2002/2003 a v r. 2012 je však táto infekcia (COVID-19) menej smrteľná. Podobne ako pri spomínaných vírusoch, ani voči novému koronavírusu nie je zatiaľ ľudský organizmus imúnny, pretože sa s ním nikdy doteraz nestretol: „Kolektívna imunita môže byť vytvorená v rámci dlhších epidémií, až keď obyvateľstvo pri vysokej chorobnosti získa postinfekčnú imunitu.“ Toľko názor epidemiologičky. Na šťastie je tu krízový štáb, ktorý funguje ako tím. Ja verím, že v tomto tíme zostanú skúsení odborníci a bude fungovať, aby našiel čo najlepšie riešenia. Taký tím potrebuje ľudí, čo nie sú len odborníci, ale majú aj životné skúsenosti. Ja osobne si myslím, že dokážeme mať situáciu po adekvátnou kontrolou. Čo nemáme pod adekvátnou kontrolou je často zámerne médiami šírený strach a panika, ktoré už vplývajú na psychiku ľudí. Ibaže čo ak, ten strach a tú paniku má niekto pod kontrolou? Aj davová psychóza sa dá riadiť či usmerňovať… a toto vedomie ma desí… kam to speje? kam to spejeme?
A čo my bežní ľudia? Je veľmi dôležité aby sme si denno-denne pripomínali našu vlastnú zodpovednosť, zodpovednosť za vlastné zdravie, zodpovednosť za spoločenské dobro, to, že svojim každodenným správaním môžem iných chrániť alebo naopak ohroziť. Ja osobne verím zdravú životosprávu a posilňovanie imunity, no nielen tej fyzickej, ale aj psychickej a potom je čím ďalej tým viac človek imúnny voči všetkým CORONA správam. To si treba uvedomiť, pretože v tomto období nebojujeme len s vírusmi a spomínanou pandémiou, ale aj s vlastnými myšlienkami a pocitmi, predovšetkým strachom. Bojíme sa neznámeho a panikárime. Pozitívne je a vyplynulo to z viacerých prieskumov, že ľudia, ktorí dokážu lepšie tolerovať neistotu a neurčitosť situácie, prežívali úzkosť v nižšej miere a subjektívne vnímali, že koronavírus nie je pre nich až taký ohrozujúci. Úplne na záver dovoľte mi dôležitú myšlienku. Akékoľvek opatrenia ostanú formalitou, pokiaľ sa nepoužije zdravý rozum v konkrétnej situácii. Žiadne opatrenie nepostihne všetky situácie.
Hľadajme zdravý rozum 🙂 to je jediný liek proti všetkým vojnám, epidémiám, ako aj ekologickým brutálnostiam.
