Kto nahradí premiéra Matoviča ?
Jednota národa a štátu je nielen v dnešných dňoch podstatnou otázkou. Je otázkou koronavírusového zdravia a ekonomického prežitia. Zásadnou otázkou je kto nás zjednocuje a kto nás naopak rozdeľuje. Keďže minulé mesiace v dnešných rýchlych koronavírusových dobách sa zmenili na reálne dni, tak neskutočne rýchlo, vyvstávajú otázky s, ktorými by sme sa pred časom vôbec nezaoberali. Chýba Slovensku zodpovedný premiér? Po verejne prezentovanom Matovičovom blackoutu a predveľkonočných kolónach na cestách sa k tomu výrazne schyľuje. Navyše s jednotnou policajnou „tuškou nákazy“ v rukách dotknutých vodičov pri nezmyselnom vypisovaní dotazníkov. Dodajme, že sa nezmyselné plošné kontroly nevymkli policajtom z rúk, ale priamo premiérovi Matovičovi. Policajti sú v tom tak trochu nevinne. Mohol sa niekto pri cestných kontrolách nakaziť? To nevedno. Dúfajme, že nie Ak bola verejnosť doteraz úplne protikoronavírusovo zjednotená, tak v ďalších dňoch to žiaľ po Matovičových excesov nemusí byť. Prsty viny za počiatočné nalomenie spoločenskej jednoty ukazujú na dnešného premiéra a jeho celkom nedotiahnuté opatrenia. Je to možno „úprimný“ amaterizmus skutočného neprofesionála. Možno ma profesionálov okolo seba. Možno. Ale, keď ich má, tak na nich nedá. Otázkou je, že ak takto bude pokračovať, tak potom dokedy mu ústavná väčšina vydrží…Z nedôvery k postojom, slovám a ich reálnej prezentácii premiéra voči verejnosti vzniká však ešte väčší problém ako zmena pomerov v parlamente. Je tu vážne riziko narušenia jednotnosti Slovákov voči koronavírusovému nebezpečenstvu. Ohniskové koronavírusové osady sa mali ihneď izolovať. Nakoniec sa len nezmyselne izolovali cesty na hranici okresov a spôsobil okrem iného takmer zásobovací kolaps. Uvedený stredajší predveľkonočný experiment dokazuje, ako má Matovič a spol. úplne nepremyslený celý svoj experiment blackoutom s ktorým stále nezmyselne rátajú.
Základnou úlohou každej vlády a o to viac v krízových časoch je zjednocovať verejnosť a to v záujme celku – Slovenska. Predovšetkým prijímať odborne správne, rýchle a profesionálne zdôvodnené opatrenia. Dôležitým aspektom je predvídateľnosť rozhodnutí a konštruktívny prístup. Nepredvídateľnosť znamená stratu istotu a oslabenie súdržnosti verejnosti, ale aj domácich podnikateľov a ich zahraničných odberateľov a investorov. Každá vláda amatérov alebo aspoň jej väčšej časti, kdekoľvek na svete, je v dnešnom ťažkom koronavírusovom období dvojnásobne veľkým problémom. Tu už nevystačia len lacné opozičné heslá ale profesionálna a cieľavedome tvrdá práca v záujme občanov Slovenska. Vláda amatérov môže byť mierne tolerovaná v období pohody, rozhodne nie však v období vírusovo-ekonomickej nepohody resp. nastupujúcej hlbokej ekonomickej krízy. O to viac je dôležitý premiér, aby svojim manažérskymi schopnosťami, svojou cieľavedomosťou a osobnou pracovitosťou previedol každú vládu na profesionálnu úroveň. Nestačí len prezentácia pred TV kamerami a na tlačových konferenciách. To je dnes veľmi málo. Treba byť spoločenskou a dôveryhodnou autoritou a schopným manažérom zároveň. Osobnosťou, ktorá sa vie poučiť zo svojich chýb. Ak naďalej zotrváva na svojich chybách, tak je to pre spoločnosť veľkou príťažou, ktorá spoločnosť môže v budúcnosti doslova položiť. Ako v každej profesii musí zodpovedná osoba každodenne tvrdo pracovať (ľudovo makať) aj na premiérskom poste. Dnes oveľa viac ako v minulosti. Ak osobe sa to nechce alebo to jednoducho nevie. Je to veľký problém. A to v každej profesii. Ťažoba takto padá ani tak nie na takúto osobu, ale na celú spoločnosť. Máme za sebou niekoľko týždňov novej vládnej koalície a Matovičovej vlády. Vzhľadom na koronavírusovú epidémiu a ekonomický prepad je tu o to väčšia potreba zjednocovania záujmov na Slovensku a profesionálno-odborný prístup na vládnej a premiérskej úrovni. Žiaľ sa javí, že premiérsky post je dnes najproblematickejším prvkom novej moci. Už dnes legendárna, ale pre Slovensko nebezpečná a málo vopred s odborníkmi premyslená – premiérska prezentácia blackoutu vyvoláva veľké otázniky, či kormidlo moci na Slovensku je dnes v správnych rukách. Nikto nespochybňuje výsledky volieb v dobrých časoch, ale nastali zlé časy – nielen pre Slovensko. A dnešná koalícia a jej poslanci v NR SR by mali v kuloároch možno začať rozmýšľať, aspoň medzi sebou, o svojich najlepších manažérskych osobnostiach do dnešnej a budúcej krízy. Veď nepremyslené a verejné prezentované blackoutového Slovensko malo negatívny ohlas doma i v zahraničí a oslabilo hlavne slovenskú ekonomickú dôveryhodnosť. Pôžičky cez štátne dlhopisy pre Slovensko sa nám oddialili a v lepšom prípade nám výrazne zdraželi. Nové nákupy a dodávky zdravotníckych pomôcok z celého sveta na Slovensko neprichádzajú v takom tempe ako by sa to vyžadovalo. Zahraničné premiérske kontakty (i tie telefonické) sa rovnajú blízko nule. Hádzanie čínskych rýchlotestov pred TV kamerami obrazne do Dunaja nám skomplikovali ďalšie dodávky zdravotníckych potrieb z Číny. Kto bude zodpovední ak budeme mať na vrchole pandémie nedostatok rôznych zdravotníckych pomôcok ? Pýtame sa to dnes otvorene ešte pred pandemickým vrcholom. Ale nenachádzame uspokojivú odpoveď. Nedáva nám to ani minister zdravotníctva, ani premiér. To vyvoláva slovenské riziká. Žiaľ nestačí nám len doma šiť zdravotné rúška. Domácu výrobu respirátorov iste obyčajní občania už nezvládnu. Tu nepomôže verejná kritika, čo bolo predtým, ale len vonkajšie a cieľavedome aktivity premiéra, aby to tu bolo. Rýchlo a v dostatočnom množstve. Cez tlačovky nám to zo zahraničia určite nepošlú. Musíme žiaľ uviesť, že Matovič ako opozičník je dnes psychický a manažérsky rovnaký ako Matovič ako premiér. Moc sa nezmenil. Ale po pravde povedané jeho osobný egocentrizmus, samoľúbosť a chuť na bezbrehú sebaprezentáciu za každú cenu už začína pomaly ohrozovať nás všetkých v dnešnej krízovej dobe.
V tejto súvislosti treba po pravde verejne a úprimne oceniť časť členov vlády a v parlamente, ktorí jednoznačne a verejne odsúdili nezmyselné premiérove úvahy – hlavne o blackoute a o takmer úplnom vypnutí Slovenska so zdrvujúcimi ekonomickými dopadmi. Postupne nás neohrozuje len koronavírus, ale aj náš vlastný premiér. Poučí sa zo svojich chýb, asi zatiaľ ťažko…
Je teraz na ministrov a hlavne poslancov z OĽANO, či sú skutočne obyčajnými ľuďmi a nezávislými osobnosťami, ktorí slúžia obyčajným ľuďom zo všetkých kútov Slovenska alebo chcú byť len obyčajnými politickými figúrkami. Či budú Matovičovými večnými deťmi a politickými ovcami zavretými v Matovičovom politickom košiari. A budú čakať kým vírusoví. ekonomickí a iní vlci obrazne nevstúpia do košiara. Čas hrozne rýchlo uteká. Možno nastane v nie príliš vzdialenom čase otázka, či potvrdia, že sú svojprávnymi a zodpovednými ženami a mužmi. Nech si veľmi zodpovedne a pravdivo odpovedajú na osobnú – vnútornú otázku: Zmení sa Matovič na zodpovedného premiéra ? A zmení sa k lepšiemu ? Nech si na to každý skutočne pravdivo odpovie. Prichádza postupne čas, aby obyčajní ľudia vo vláde a v NR SR sa rozhodli byť skutočne svojprávnymi osobnosťami, ktorých ľudia volili. Radšej skôr ako bude neskoro. Pre nich, ale hlavne pre nás všetkých.
Zdá sa, že starý parlamentný Matovič je dnes tým istým Matovičom v premiérskom kresle. Je vynikajúcim opozičným politikom, originálnym politickým samorastom, ale viac menej problematickým premiérom, moc neriešiacim, zodpovedne a vážne, vládne problémy v dnešnej ťažkej situácii. Vzdal sa premiérskeho platu, ale úprimne viac sa venuje tlačovkám ako reálnej premiérskej práci. Vôbec zaslúži si vysoký plat ? Dnes čas aj ten politický závratne letí, lebo koronavírus, ekonomické a ľudské problémy idú okolo nás nesmierne rýchlo. Treba na to vždy predvídateľne a profesionálne reagovať. Čo sa v minulosti odohralo za pár mesiacov, tak dnes to uplynie za pár dní, či hodín. Každé rozhodnutie alebo nerozhodnutie môže mať fatálne dôsledky pre celú slovenskú spoločnosť. Tieto naliehavé riadky nepíšeme z politických pohnútok, ale z hrozby, že sú v blízkom čase ohrozené životy a zdravie slovenských občanov. Dúfajme, že nakoniec zvíťazí u každého zodpovednosť a zdravý rozum. Dnes však už nestačí obyčajné apelovanie, ale predovšetkým pragmatické činy. Slovenská republika potrebuje svojho skutočného kormidelníka a nie hovorcu kormidelníka.
Bruno Čanády
