Keď som pozeral v spravodajskej televízii Hlavné správy v pondelok 28. januára 2019, tak som si spomenul, ako fungovala komunistická propaganda u nás v 80-tych rokoch. Každý jeden vhodný záber sa dal propagandisticky využiť. A urobilo sa z toho v Televíznych novinách vždy veľké haló, presne tak, ako to urobil reportér CNN Nick Paton Walsh. TA3 dala exkluzívnemu príspevku partnerskej televízie titulok CNN: Venezuela dnešných dní.
Keďže dnes v rámci demokracie môže každý všetko, tak aj vo Venezuele, ktorá má nádych socializmu, ktorý nevyhovuje USA, sa našli ľudia, ktorí napľuli na svoju vlastnú krajinu. Úvodné prehnane zveličené, ako dnes býva u novinároch v súkromných mediach zvykom, aby zvýšením pozornosti zvyšovali sledovanosť, boli slová reportéra: „Vstupujeme do zdecimovanej Venezuely, kde svet, ako ho poznáme sa pomaly končí!“ (Neviem, či to je zlý preklad, alebo to naozaj tak myslel aj Walsh). Je pravdou, že sa situácia aj vďaka americkému ekonomickému embargu zhoršila, ale toto bola naozaj silná káva!
Nie je to nič nové. Všetci starší, čo zažili socializmus u nás, to poznajú. Lenže tentoraz si k tomu reportér prizval šesť detí ku kontajnerom, ktoré akože prehľadávali odpadky a jedno z nich nezabudlo do mikrofónu povedať, že prosia aspoň o kožu z kuraťa pre rodinu. Potom sa reportér nechal nakrútiť v obchode s potravinami s poznámkou, že potraviny stoja 50 dolárov. Neviem, či toľko stál plný košík s asi 10-timi základnými potravinami, alebo poloprázdne široké pulty potravín, ktoré ako poznamenal reportér s istotou veštca, budú na budúci mesiac dva krát drahšie, takže už dnes platia pri hyperinflácii zajtrajšiu cenu.
Ukázal nám aj rad cca 26 stojacich vozidiel, ktoré vraj čakajú na pohonné hmoty tri dni a tri noci, ale čerpacia stanica mi v zábere chýbala. Možno čakali na benzín a možno nie. Neviem to posúdiť, ale skôr vylučujem, keďže je Venezuela ropná veľmoc. Nuž, pre dumajúceho človeka to bol nepresvedčivý záber rovnako, ako celá reportáž. Reportér vyspovedal aj anonymného vojaka poznajúceho maximálne svoju rotu, ktorý povedal, že 80% vojakov je proti vláde ( možno mal k dispozícii prieskum od nášho Focusu) a jeho mesačný príjem, na rozdiel od dôstojníkov, ktorí žijú v prepychu, je jeden a pol dolára mesačne a že radšej by ušiel z armády ,ako by mal strieľať do ľudí. Veriť, či neveriť? Skôr nie, pretože v každej rozpohybovanej krajine sú poslušní vojaci devízou, teda dobre platení.
Walsh navštívil aj chudobnú rodinu v najchudobnejšej štvrti, kde sú obyvatelia, ako povedal, obvykle najlojálnejší k režimu. V tom čase tam boli podľa reportéra najbrutálnejšie boje. Síce to povedal, ale na uliciach v záberoch bol pokoj až na jedného demonštranta večer s pochodňou. A ukázal záber na skôr prázdnu chladničku a na misku s porciou praženice a s poznámkou domácej Karolíny – toto je moja celodenná strava. Žiaľ, kameraman si nedal pozor, keď v pozadí ukázal hifi-aparatúru a televízor LCD a počuli sme slová domáceho, žijeme tu ako žobráci., kde sa ľudia zabíjajú pre misku ryže a pitnú vodu.
Bol som v New Yorku dosť dlho na to, aby som aj veľa videl. Tam sa deti neprehrabávali v kontajneroch, tam sa prehrabávali v odpadkoch dospelí bezdomovci, ktorí počas dňa nenažobrali a pravidelne využívali celú noc na spanie pojazdný „Metrohotel „(teda v New Yorku – „Hotel Subway“) a príjemne spinkali v teple na laviciach vo vagónoch. V každom vozni metra však platí v noci pravidlo – aspoň jedna lavica v každom vozni musí byť voľná pre cestujúcich. A ako som sa osobne niekoľko razy v noci presvedčil, tak aj bolo.
No a na záver sa reportér už venoval usmiatym demonštrantom vyobliekaným v značkovom oblečení, ktorý protestovali za samozvaného prezidenta Guaidóa a proti prezidentovi Madurovi. A nemal som ten pocit, že pri tej pohybovej energii jedli denne iba polovičnú porciu praženice! (Energiou mi pripomínali Žlté vesty z Paríža.) Aký to kontrast. A počas týchto záberov pochopíte zámer reportéra CNN, ktorému uveria možno Američania (aby bol dôvod vojensky zasiahnuť!), ale na Slovensku sme už na takéto propagandistické maniere zvyknutí. Reportér a ani kameraman si neuvedomili, že televízia je preto najpresvedčivejší mediálny prostriedok preto, že až 70% informácií poskytne obrazom a iba 30 % slovom. Žiaľ, tento princíp neovládajú, rovnako ako aj väčšina slovenských televíznych redaktorov.
Možno naša nevzdelaná mládež tomu informačnému bludu z Venezuely uverí, ale ja určite nie. Nuž, systém socialistickej propagandy sa k nám vrátil, tentoraz z opačnej strany – z produkcie svetovej televízie CNN a jej partnerskej televízie TA3.
Pavel Jacz
