Predvolebné debaty máme za sebou. Podľa môjho názoru boli často orientované na porážku iných, nie na ukázanie vlastnej užitočnosti – ale tak to majú aj novinári radi. Ukázali tiež zbytočnosť niektorých politických strán.
Do akej miery sa podarí napĺňať hodnotový charakter predvolebných sľubov volebných lídrov, na to si treba počkať bez prehnaných emócií. Hodnotiť výsledok volieb sa mi zdá predčasné. Jediné, čo vieme je, že bol vypočutý hlas po zmene, pretože okrem iných atribútov dôvodov pre zmenu tu bol pomenovaný kriminálny stav korupcie v spoločnosti. Vieme tiež povedať, že prierezovo voliči povedali nie extrémnemu liberalizmu. O zahraničnopolitickej orientácii sa nedá veľa povedať, je však zrejmé že sa zachová prozápadná orientácia v už designovaných štruktúrach. Poďme však do budúcnosti.
Aká by mala byť nová vláda prospešná pre Slovensko. Určite taká, ktorá chce splniť priania obyvateľstva , ktorá bude solidárna k tým, ktorí pomoc preukázateľne potrebujú, nebude prehlbovať napätie v spoločnosti a tiež bude zapájať SR do medzinárodného života. Ja osobne si želám obdobie, kde sa slová ako premiér, vláda SR, NR SR a jej predseda budú po 30tich rokov hrdo vyslovovať s úctou a rešpektom.
Mrzí ma, že niektorí pisatelia sú oportunisticky naladení vopred na všetkých a na všetko. Aj niektoré múdro sa tváriace články politológov sú mi na smiech lebo svoje privátne názory považujú za vedu. Treba si uvedomiť, že panika ani strach nepomôžu, ale ťažko sa prekonávajú. Mentálne koketovanie s katastrofickým scenárom, pripadne vedome vyhľadávanie správ s negatívnym obsahom primárne oslabuje imunitu a programuje vedomie a na to najhoršie. V záplave týchto slovných výlevov sa tak zamýšľam, akú hodnotu majú tie ich dnešné reči, keď ich zajtra (alebo radšej až o rok či o desať) úplne poprú, zahodia a zamlčia. Nehádzal by som vinu len na médiá.
To často my, konzumenti, si to zľahčujeme. To my, ľudia, sme si zjednodušili, keď namiesto vlastného kritického úsudku si vyžadujeme od nich to myslenie namiesto nás. Mne sa niekedy zdá, že Slovensko prestáva veriť v „samo očistu“ demokracie a systému, ktorý tu máme, a dlhé roky začína hľadať populistického vodcu . Populizmus by však nemal prevalcovať hodnoty a idey , ktoré daná strana či politik reprezentuje (alebo by mal reprezentovať). Mala by to byť súťaž ideí a plánov, ako spraviť Slovensko atraktívnou krajinou. Zahodiť egá a myslieť na Slovensko je jediný recept .
Dušan Piršel
