Čím sme bližšie k voľbám, tým viac počúvame, ako je pre všetkých priorita zdravie a zdravotníctvo.
To, že naše zdravotníctvo je choré vieme asi všetci. Problémom je, že expertov na liečenie nášho zdravotníctva je veľa, ale bez odborníkov širšieho kontextu a nadhľadu to nepôjde. Populistické reči a silácke vyjadrenia nepomôžu nikomu, je to klamstvo a zavádzanie všetkých. Zdravotníctvo má strašne veľa problémov a to bude cesta na veľa rokov a nikto nechce obetovať politický kapitál. Na zdravotníctve len stratíte politické body, musíte mať silný mandát. Boli sme v situácii, keď sa mohli urobiť reformy hodné uznania. Je to smutné, ale niektorí sa nedohodnú ani na tom, či má mať lekár modré alebo zelené operačné prádlo. Problémov je veľa. Najväčším negatívnym zásahom bola jeho liberalizácia, pustenie biznisu do zdravotníctva spôsobilo, že sa naň pozerá cez peniaze a zisky. A pritom jediným ziskom by malo byť zdravie pacientov. Dnes už sú záujmy „rozparcelované“ a ľudia či chcú alebo nie, musia sa podriadiť hre mocných. Štát by mal predovšetkým podporovať prevenciu aby sa chorobám predchádzalo a nie ako teraz, že celý systém je postavený ako biznis model zarábajúci na chorobách ľudí. Ľúto mi je študentov medicíny. Ako sami tvrdia, nemajú perspektívu rastu. Som presvedčený, že by mali študovať v pokoji, radostne a zmysluplne.
Vybavenie nemocníc a medziľudské vzťahy, spoločenská atmosféra. Praktickí lekári, detskí lekári to sú vymierajúce druhy , podobne ako profesori a docenti v niektorých odboroch na fakultách. Často chýba motivácia a podotýkam, nie hlavná je tá finančná. Vekové zloženie lekárov, absolútna katastrofa (chýba generácia 35-55 ročných). Absolútny nedostatok sestier. Katastrofa v následnej starostlivosti po hospitalizácii. Pacient je „chránený druh“, legislatíva ani ekonomika ho nijako nezaväzuje spolupracovať pri liečebnom procese. No a doktor je vďačná téma do večerných správ a médií. Čo mňa osobne mrzí je fakt, že traumatizujúcich zdravotníkov, to nerieši nikto.
A čo za nezmysel je, že lekár „vyčerpal“ mesačný limit na lieky ? Pacienti si snáď plánujú choroby vopred, majú sa dohodnúť so susedmi, či si môžu na budúci týždeň objednať nádor na štítnej žľaze, aby potom nemuseli dlho čakať v poradovníku na rádioterapiu?
Že by tento systém niekomu vyhovoval ? Určite nevyhovuje pacientom a výkonným zložkám, t. j. lekárom a sestrám – preto odchádzajú. Na takúto zmenu treba skutočne aby mal niekto politicky výtlak robiť zmeny, seriózne . Adekvátne ciele, tvrdý postoj, a schopných poradcov. Nie nominantov. Navyše všetko sa musí implementovať a kontrolovať. U nás úplne zlyhala kontrola implementácie a vyhodnocovania. Niektorí lekári nikdy nikde okrem svojej dedinky a piesočku neboli, nevedia procesy, nevideli nič iné ako sa inak robí. Zmena sa zdola nerobí a nedá sa spraviť. Aj keď je lekár lokálne úspešný, systém priemerných ho zlikviduje. Lekári musia liečiť ľudí. Chcú mať z práce radosť a pohodu, a nebojovať proti klientelizmu, archaizmu bez podpory zhora. Zdravotníctvo potrebuje mať plán, systém, víziu, tím ľudí, koncepciu, politickú silu. A druhou vetou si môžeme zaželať, aby to tieto voľby priniesli. A po etablovaní novej vlády a predložení programového vyhlásenia budeme môcť povedať, či sa tak stalo… resp. nakoľko sa to stalo. Predovšetkým, treba pacienta ako prijímateľa a objednávateľa zdravotnej starostlivosti postaviť do centra. S tým prichádza aj zodpovednosť. Ja osobne sa identifikujem s názorom vybudovať silné štátne, kvalitné a efektívne zdravotníctvo ako konkurenciu tomu súkromnému a ak sa to podarí, pacient na tom len získa. Možno by stálo za to pozrieť sa na zdravotnícky výbor NR SR a trochu spoza opony nahliadnuť na problémy, ktoré sa riešia mimo kamier a mainstreamu, aby sme my obyčajní smrteľníci dokázali odhadnúť, aké mantinely sú pri riešení problémov zdravotníctva.
