Uplatňujúc techniku pozorovania súčasnej predvolebnej „kampane “ je podľa môjho názoru vedená veľmi šikovne.
Úzkostlivo sa vyhýba vážnym témam, aby sa neodhalili slabiny niektorých politických strán, ktoré žiadny nosný program nemajú a nemajú ani odborníkov schopných prezentovať sa v tvrdej diskusii. Preto sa v kampani vyťahujú nepodstatné veci a ľud na to naletí. Čo mňa osobne mrzí je skutočnosť, že prehrávame posledných 30 rokov boj o identitu Slovenska. Akú identitu myslím? Takú, ktorá je overená stáročiami. Vrátiť sa k zdravému sedliackemu rozumu – ak sa nestaráme o pôdu, ona nás živiť nemôže. Ak nebudeme pracovať na dobrých medziľudských vzťahoch, z neba nám nespadnú. Ak sa nedokážeme pozrieť sami sebe do očí, tak nechcime od iných, aby boli iní. Viem, je to zložité a tiež si uvedomujem, že najťažšie je začať od seba, ale mali by sme k tomu nabrať odvahu. Zdá sa, že boj o podobu Slovenská bude trvať dlhšie ako jedny voľby. Čo mňa osobne mrzí je skutočnosť, že Slovensko je v politickom ohni. No neviem, možno že je všetko ako musí byť, ľudstvo vždy musí spoločensky spadnúť na dno, aby bolo nútené si uvedomiť a posunúť spoločenský poriadok na novú úroveň. To je súčasť tej Hegelovej špirály vývoja spoločnosti. Sila liberalizmom sa zaštiťujúceho kapitálu (kapitalizmu), tváriac sa, že je to forma demokracie, je ešte stále obrovská. Pokusy so socializmom či komunizmom, ktoré postupne na sedem desaťročí ovplyvnili spoločenský vývoj vo veľkej časti sveta, stroskotali na realizačných chybách a nepochopení dotknutou populáciou, ale predovšetkým jej predstaviteľmi, proces nebol dosť silný a demokraticky presvedčivý, aby sa stal celosvetový. Vo výsledku pohltil sám seba a zanechal ranu, ktorú je ľahko propagandisticky jatriť aj po desiatkach rokov. Deformujú sa základné spoločenské pojmy, prispôsobujú sa potrebám mocných. Ono, obecne v rozvinutých krajinách sa ľudia majú stále lepšie materiálne, to je výsledok vzájomných ústupkov medzi mocnými a plebsom, ale je to na úkor prírody, bezohľadného čerpania jej zdrojov, ale dokedy, pretože príroda už jasne predkladá účet. Je škoda, že život je tak krátky, že nebudeme môcť ani z odstupu sledovať, kam sa to za nejaké storočie posunie.
PhDr. Dušan Piršel
