Už dlhšiu dobu sledujem, že naše malé Slovensko sa nachádza v politickom ohni. Niektorým politikom absolútne nikto nerozumie, pretože sú občas nevýrazní, politicky zmätení, naivní, nemajú v hlave usporiadané veci, nemajú projekt, vízie, ani charizmu, a nie sú ani politickými osobnosťami, ktorú by si mal národ všimnúť.
Aj to je podľa môjho názoru jedným z prejavov „rozpustenej“ demokracie. Ide o to, že podstata zostala, ale je rozpustená, či rozriedená práve tou praxou politikov a médií, ktoré spôsobujú, že ľudia nedokážu posudzovať kvalifikáciu a schopnosti (odborné a morálne), takže výsledok je práve taký roztok.
Identifikujem sa so stanoviskom, že niektorí politickí herci vytvorili evolučným procesom nový druh politickej monokultúry, ktorej obsahom je napádanie, osočovanie a privlastňovanie teritórií vlastných právd. Stačí uplatniť techniku pozorovania pri zasadaní nášho parlamentu. A divák ?
Ten je často postavený do roly pasívneho pozorovateľa, či pasívneho sprievodcu ich divadelných variácií. Aj preto je tu depresia, útlm, žiadna akčnosť a kreativita spôsobená okolnosťami, ktoré celkom znechucujú našich občanov. Je smutné, že nám na to, aby sme si niekoho zvolili stačí oblepiť Slovensko peknými tvárami, ktoré nám ukazujú kvalitnú prácu dentistov a obrazových retušérov. Čo k tomu na záver dodať ?
Múdry človek (homo sapiens) čaká od druhého tiež, že bude RACIONÁLNY, ale on je najmä EMOCIONÁLNY. A vášne i závislosť na rozkvete naivity na Slovensku v súčasnosti dominuje u veľa občanov. Ja sa veľmi obávam, že múdra väčšina sa vzchopí a začne Slovensko opravovať, pretože nie je organizovaná, ale miera apatie je tak veľká, že ani megaproces, ktorý teraz beží, ňou nepohne. Až 25 politických subjektov ide súťažiť v ponúkaní sľubov dobra a užitočnosti. Máme sa teda načo tešiť. Držme si palce, aby sme dosiahli pozitívny terapeutický efekt v predmetnej oblasti.
Dušan Piršel
