Mrzí ma, ak trpia ľudia. Nie som odborník na terorizmus, ani na medzinárodné právo, ani blízky východ. Samozrejme, to čo píšem je len môj názor na to, čo sa deje/udialo. Je to predpoklad z čítania nielen v riadkoch ale aj medzi nimi. Svoje vnímanie konfrontujem s názormi a stanoviskami renomovaných politických a vojenských analytikov, ktorý sa pomaly v mainstreame tiež dočkajú označenia konšpirátor.
Vzhľadom na moju profesiovu rolu ma veľmi mrzí ak trpia ľudia, hlavne mäkké ciele, pretože takmer celý život pomáham ľudom v ich utrpení.
Pár slov k zavraždeniu Iránskeho generála. Ak teda vláda vie, že niekde sú teroristi – pošle sa tam skupina expertov ktorá to spraví potichu. Podľa mňa čin Amerického prezidenta bol prejav nepochopenia sveta, života, politiky. Irán robí ústupky… vypustil napr. 2-3 rakety, akože pro forma sa pomstil na USA základne v Iraku. No nenávisť bude mat v sebe. A môže to vracať Američanom ,terorizmom, útokom na Izrael a podobne. Pevne verím, že Irán nepôjde do 3. sv. vojny. To je strašná hlúposť a to by musel mat spojenectvo. Pre mňa je podstatné, aby nebola vojna.
Atentát takto verejne bola strašná hlúposť, arogancia a drzosť … porušenie medzinárodného práva. Zastávam názor, že nikto nemôže e verejne zabiť iného v inom state a chváliť sa tým.
Ale na druhej strane teroristov treba eliminovať. Ako napísal Friedman: Američania stvorili Terminátora, ktorý porazí každého na svete, ale nie je naprogramovaný na tvorbu, takže po sebe zanechá ruiny, to je súčasný Irak, aj Líbya. Čo dodať na záver ?
Čo je pravda – pre rôznych ľudí má rôzny obsah. Asi neexistuje absolútna pravda, pozrime sa, ako sa menia prírodné zákony. Tak v spoločnosti je to tiež meniace sa. No a v bagdadskom prípade – kto vie, kto je iniciátorom. Vieme iba kto je realizátorom. Nevieme, čo mocní s nami zamýšľajú. Máme nejaké možnosti kreativity, ale nesmú narúšať základné mocenské línie. No a intelektuálna kreativita sa potichu vytratila. Zostala technika a mamon, čo je veľkou chybou. Som presvedčený, že ten čo dokáže okolo seba vytvoriť prostredie úcty a hodnotné vzťahy, má väčšiu šancu na to, aby život prežíval do hĺbky. Je to možnosť porozumieť tomu, čo je najdôležitejšie. Ako ďalej ? Myslím si, že by bolo vhodné obnoviť ideu humanizmu namiesto prázdneho liberalizmu, aby sa človek dostal do stredu tvorby politiky. Humanizmus nie ako filozofia, ale ako ľudský prístup. Ak má centrum moci záujem robiť pre ľudí, takže usilovať sa o demokraciu, tak musí byť človek v centre úvah – všetkých. Inak ide iba o hru na demokraciu a zneužívanie viery ľudí, že to tak musí byť.
Dušan Piršel
