Home / POLITIKA / Bude pani Čaputová neÚSTAVNOU hlavou štátu? Čo na to naši poslanci NR SR?

Bude pani Čaputová neÚSTAVNOU hlavou štátu? Čo na to naši poslanci NR SR?

Pani Čaputová bude prvou hlavou štátu ženského pohlavia Slovenskej republiky. Doteraz sme takúto situáciu nemali, preto som sa pozrel do nášho hlavného zákona do Ústavy Slovenskej republiky. Ak si ju prečítate, nikde nenájdete ani zmienku o tom, že prezidentom môže byť aj žena. Je tam výlučne napísané, že si volíme prezidenta. Všetky povinnosti a aj práva má prezident teda. A prezident je mužského rodu! Čiže zostavovatelia nášho hlavného zákona o eventualite teda o prezidentke ani neuvažovali i napriek tomu, že o emancipácii sa v čase zrodu našej ústavy už hovorilo a konalo vyše 10 rokov. Neviem, ako je to v ústavách iných štátov, ale v našej spisovný termín prezidentka chýba. A tak teda by sme nemali mať oficiálne prezidentku Čaputovú, ale prezidenta Čaputovú. Pokiaľ napríklad v angličtine je termín funkcií prezident, minister, elector (volič), citizen (občan) a ďalšie pomenovania funkcií obojpohlavné, v slovenčine máme označenie ženského a mužského rodu aj vo funkciách. A tak by podľa našej ústavy samozrejme s poriadnym pritiahnutím uzdy, mohlo byť prezidentom aj zviera, samozrejme ako by nejaká inteligentná učená opica, alebo papagáj dokázali prisahať na ústavu a samozrejme by vyhrali vo voľbách, trebárs aj na základe recesie, alebo totálnej frustrácie voličov z politikov. Preto mi chýba napríklad v článku o prezidentovi aj slovo prezidentka, ale rovnako je to aj aj pri starostoch, poslancoch, predsedoch, kandidátoch, sudcoch, prokurátoroch, členoch rôznych rád a pri ďalších verejných funkcionároch.

Aj v článku 103 sa píše výlučne v mužskom rode: „1)Za prezidenta možno zvoliť každého občana Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a v deň voľby dosiahol vek 40 rokov“. Teda o občianke čiže žene tu ani nechyrovať, i keď má rovnaké práva a povinnosti.

Tak napríklad v piatej hlave v článku 74 sa píše: „(2)„Za poslanca možno zvoliť občana, ktorý má volebné právo, dosiahol vek 21 rokov a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky“. Aj poslanec aj občan je v mužskom rode. Takže vážení zákonodarcovia, zamyslite sa nad našou ústavou. Právo je exaktné, často sa hádate o slovíčka, ako naposledy pri hymne o časticu iba. Ak si prečítate nasledujúce riadky skopírované z aktuálnej verzie Ústavy Slovenskej republiku, dokonca aj kandidovať môže byť iba občan – teda človek mužského pohlavia. O našich ženských polovičkách sa nepíše ani riadkom. A argument, že prezident je u nás obojpohlavný termín neobstojí.

Ženy sa spomínajú iba v Spoločných ustanovenia k prvej a druhej hlave Ústavy SR v článku 38. „(1)Ženy, mladiství a osoby zdravotne postihnuté majú právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a osobitné pracovné podmienky. a v článku 41. (1)Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou……(2)Žene v tehotenstve sa zaručuje osobitná starostlivosť, ochrana v pracovných vzťahoch a zodpovedajúce pracovné podmienky. „

A ani článok 12. „(2)Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať“, nedokáže preklenúť to, že celú ústavu napísali naši zákonodarcovia iba v jednom a to v mužskom rode. Ženy majú teda rovnaké práva, ale prezidenta, môžeme mať, rovnako ako starostov, prokurátorov, sudcov i poslancov a ďalších funkcionárov podľa ústavy iba občanov mužského pohlavia. A nedefinujú to ani Spoločné ustanovenia k prvej a druhej hlave článku 52. : „(1)Kde sa v prvej a druhej hlave tejto ústavy používa pojem „občan“, rozumie sa tým štátny občan Slovenskej republiky. , (3)Kde sa v doterajších právnych predpisoch (rozumej iba prvé dve hlavy Ústavy SR  a v ostatných zákonoch  o prezidentovi sa píše v šiestej hlave pozn. autora) používa pojem „občan“, rozumie sa ním každý človek, ak ide o práva a slobody, ktoré táto ústava priznáva bez ohľadu na štátne občianstvo.“

Viem, že naše zákony majú veľa úskalí, a paragrafy sú ohybné, možno som si nevšimol nejakú inú drobnosť, čo by vyvrátila moje logické tvrdenia. Ale aspoň si viac ľudí podrobnejšie prečíta našu ústavu a vylepší si právne vedomie.

Pavel Jacz

Z Ústavy Slovenskej republiky:

ŠIESTA HLAVA

VÝKONNÁ MOC

Prvý oddiel

PREZIDENT SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Čl. 101

(1)Hlavou Slovenskej republiky je prezident. Prezident reprezentuje Slovenskú republiku navonok i dovnútra a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov. Prezident vykonáva svoj úrad podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie je viazaný príkazmi.

(2)Prezidenta volia občania Slovenskej republiky v priamych voľbách tajným hlasovaním na päť rokov. Právo voliť prezidenta majú občania, ktorí majú právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky.

(3)Kandidátov na prezidenta navrhuje najmenej 15 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky alebo občania, ktorí majú právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky, a to na základe petície podpísanej najmenej 15 000 občanmi. Návrhy na voľbu sa odovzdávajú predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky najneskôr do 21 dní od vyhlásenia volieb.

(4)Za prezidenta je zvolený kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov. Ak ani jeden z kandidátov nezíska potrebnú väčšinu hlasov voličov, koná sa do 14 dní druhé kolo volieb. Do druhého kola volieb postupujú tí dvaja kandidáti, ktorí získali najväčší počet platných hlasov. V druhom kole volieb je za prezidenta zvolený ten kandidát, ktorý získal najväčší počet platných hlasov zúčastnených voličov.

(5)Ak jeden z dvoch kandidátov, ktorí získali v prvom kole volieb najviac platných hlasov, prestane byť voliteľný za prezidenta pred druhým kolom volieb alebo ak sa práva kandidovať vzdá, postupuje do druhého kola volieb kandidát, ktorý v prvom kole volieb získal ďalší najvyšší počet platných hlasov. Ak pre druhé kolo volieb nie sú dvaja kandidáti, druhé kolo volieb sa neuskutoční a predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlási do siedmich dní nové voľby tak, aby sa uskutočnili do 60 dní od ich vyhlásenia.

(6)Ak sa o funkciu prezidenta uchádza iba jeden kandidát, koná sa voľba tak, že sa o ňom hlasuje; za prezidenta je zvolený, ak získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov zúčastnených voličov.

(7)Zvolený kandidát sa ujíma funkcie prezidenta zložením sľubu. Sľub skladá pred Národnou radou Slovenskej republiky do rúk predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky napoludnie v deň, v ktorom sa má skončiť volebné obdobie predchádzajúceho prezidenta.

(8)Ak bolo volebné obdobie prezidenta skončené predčasne, zvolený kandidát skladá svoj sľub a ujíma sa funkcie prezidenta napoludnie v nasledujúci deň po dni, v ktorom boli vyhlásené výsledky volieb.

(9)O ústavnosti alebo zákonnosti volieb prezidenta rozhoduje Ústavný súd Slovenskej republiky.

10)Podrobnosti o voľbách prezidenta ustanoví zákon.

Čl. 102

(1)Prezident…………

Komentáre

Komentár

Pozrite sa tiež

Váľaju sa ako prasce v miliónoch od štátu ale ako a na čo ich míňajú ?

Ktorí politici berú milióny na svoje strany ale nedali na pamätník okupácie 21. augusta 1968 …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *