Našu spoločnosť dlhodobo zmieta istý fenomén. Jedná sa o príslušnosť k skupine tzv. „slušných občanov“. Ono myšlienka samo o sebe to nie je zlá avšak je tu pár ale…
Slováci boli odnepamäti národom hrdým, čestným a v správny čas sa vždy vedeli vzoprieť zlu, resp. postaviť na správnu stranu dejín. Stáročia utláčania pod nadvládou iných v nás vybudovali istú odolnosť avšak aj tá má svoje hranice. Od roku 1993 sa snažíme spravovať si našu krajinu sami, najlepšie ako vieme a môžeme s prihliadnutím na naše geopolitické postavenie. Po nie práve najšťastnejšom období rokov „mečiarizmu“ v roku 1998 svitalo na lepšie časy. Situácia sa vyvinula ako sa vyvinula. Miera zavinenia je uhlom pohľadu a politického presvedčenia. Nastala nová doba, veľké zmeny, obrátenia a pokusy o demokratizáciu spoločnosti. Tento proces zjavne nie je na konci a v rôznych intervaloch sa tu zmietame v rôznych problémoch, kauzách a pseudo-kauzách. Od tragických udalostí z februára 2018 sme zaznamenali nástup iniciatív „slušných občanov“ za uvedenie krajiny do stavu, kde „slušnosť“ je skloňovaná vo všetkých pádoch a na všetkých úrovniach spoločnosti ako aj samotného riadenia štátu. V tejto prospešnej dobe obrody „slušného“ povedomia občanov sa nám blížia prezidentské voľby. A tu nastáva u mnohých občanov dilema, ako ďalej.
Nástupom pána prezidenta Andreja Kisku do funkcie sa zdalo, že nastúpil človek, ktorý má reálny záujem zlepšiť klímu v spoločnosti a svojím reprezentatívnym vystupovaním iste nastolil novú kultúru na poste tejto funkcie, ktorá nám tu chýbala od čias pána prezidenta Michala Kováča. No reprezentácia úradu prezidenta republiky je vec jedna a činy, postoje a nevysvetlené podozrenia navodili u časti občanov pochybnosti o „slušnosti“ daného ústavného činiteľa. Pán Andrej Kiska však tentoraz nekandiduje a rozhodovať sa tentoraz nebude medzi dobrom a zlom ale medzi „slušným“ kandidátom a kandidátom zdravého rozumu.
K „slušnosti“, ktorá už niekomu vyskakuje aj z chladničky zaujali stanovisko hádam všetci relevantní mienkotvorní občania našej krásnej krajiny. Davová psychóza, populistické heslá, rýchle riešenia. Vyťahovanie špiny, večný kolobeh otázok, odpovedí, vyviňovania. Chcel by som však poznamenať, že na Slovensku existuje aj nezanedbateľná časť populácie, ktorá si želá žiť v krajine, kde vládne zdravý rozum. Ten by sa mal prejavovať tak, že občania budú žiť v štáte, kde sa budú cítiť príjemne, bezpečne, pohodlne. Kde bude dostupnosť zdravotníckej starostlivosti pre každého, práca s adekvátnym finančným ohodnotením, dobré podnikateľské prostredie, možnosť zakladania rodín či nízka kriminalita a nulová korupcia. Kde sa budú ľudia na ulici usmievať, kde sa bude dobre žiť. Nie len finančne ale aj tak normálne, ľudsky. Sme krajinou, ktorá si zakladá na tradíciách, kresťanských hodnotách, ťažko vybojovanej slobode, rovnosti, svornosti a tolerancii. To neznamená, že sa bránime niečomu novému. Avšak bránime sa zvrátenému, protislovenskému. Sme za spoluprácu, nie však za diktát. Sme za mier, dialóg a nie za podporovanie násilia, zbrojenie, nátlak, vyhrážky. Zlo plodí zlo. Príkladom tolerancie môžu byť naše dve najväčšie mestá, kde súdržne žijú rôzne národnosti a etniká pokope, nekonfliktne a vo vzájomnom rešpekte a úcte. Bohužiaľ vychádzajúc z našej reálnej geopolitickej polohy o neutralite ako takej nemôže byť ani reči. Je pre nás bytostne dôležité zachovávať neutrálne priateľské vzťahy so všetkými relevantnými politickými hráčmi v Európe a vo svete. Toto by mohlo byť aj vzorom, pre predstaviteľov politickej elity, ktorá nás po tom, ako sme jej zverili mandát a dôveru vo voľbách reprezentuje a háji naše záujmy. Naše, nie svoje. Nie kradnúť ale vytvárať a zhodnocovať. To čo sa deje na súčasnej politickej scéne nemá so „slušnosťou“ nič spoločné. A to vravím o celom spektre politikov reprezentujúcich všetky názory, smery a postoje. Slovenský volič snáď vyzrel nad prvoplánovou kampaňou a populizmom. Verím, že sme sa z histórie dostatočne poučili. Volebné právo je posvätná vec a každý občan by mal k nemu pristupovať zodpovedne. Zodpovedne s myšlienkou, že rozhoduje nie len za seba, ale aj za svoje deti a za budúcnosť celej spoločnosti. A tu sa treba zamyslieť nad svojím postojom.
Prezident reprezentuje Slovenskú republiku navonok a svojím postojom reprezentuje aj veľkú časť občanov, nakoľko jeho mandát je veľmi silný ako ústavného činiteľa voleného priamou voľbou. Mal by byť pro-európsky, nie však úslužný. Nie pro-americký, nie pro-ruský ale so zdravým rozumom. Hrdý ale nie povýšenecký. Priamy ale nie arogantný. Prezident by mal načúvať občanom a pomáhať im v rámci možností s ich reálnymi problémami. Sledovať dianie v spoločnosti a dávať návrhy na riešenie. Nemlčať, keď sa pácha neprávosť. Mať za sebou minulosť, ktorá napovie o jeho charaktere a hodnotovom rebríčku. Štát tvoria občania. Spoločnosť, jej členovia. O úrovni demokracie a sociálnosti štátu napovie, akú má k jej výdobytkom prístup aj ten najslabší, sociálne najzraniteľnejší člen. Prenesene je to tak aj s prezidentom. Má byť prezidentom všetkých, má ctiť čo je dobré pomáhať najzraniteľnejším. Nemá byť len podpornou, predĺženou rukou najsilnejšej strany ale osobnosťou, ktorá koná bez nátlaku, bez diktátu, bez záväzkov iným. Len v prospech všetkých občanov na základe svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Má dbať o blaho všetkých a najmä podporovať základnú bunku spoločnosti rodinu. Len týmto prístupom zabezpečí reprezentatívne pro-spoločenské pôsobenie na tak významnom poste akým post prezidenta dozaista je.
Morál článku tkvie v tom, že možnosťou využitia práva voliť, sa podieľame na tvorbe budúcnosti, v ktorej budeme žiť my a naše rodiny. Preto sa zamyslime nad tým, čo tu bolo, čo tu je a čo si želáme aby tu nastalo. Slová sú slová, ale činy vypovedajú o realite. Prejdime teda k činom a napomôžme k vytvoreniu spoločenskej klímy, kde sedliacky rozum a blaho našich rodín bude stáť nad ľahostajnosťou a pseudoslušnosťou. O svojej budúcnosti rozhodujeme my sami. Teraz a činmi. Buďme príkladom a zachovajme si zdravý rozum.
Marek Pál
