Prezident Andrej Kiska v pondelok vystúpil s príhovorom na podujatí Otvorene o extrémizme, ktoré organizovala iniciatíva Zabudnuté Slovensko.
„Je pre mňa skutočne veľkou cťou, že tu môžem byť dnes medzi vami. A to nielen preto, že som vás mohol pozdraviť v tomto tak nádhernom mestečku, skadiaľ pochádza aj moja manželka, ale aj kvôli tomu, aby som sa poďakoval organizátorom jedného úžasného projektu. Ktorí našli v sebe tú silu, energiu a možno aj odvahu, šli, idú, diskutujú, neboja sa a objasňujú dôležité veci, ktoré tak potrebujeme počuť.
Viete, keď som sa dnes ráno lúčil so svojim malým synom, tak som si kládol otázku, ako asi chceme, aby vyzerala naša krajina o 20, o 30 rokov. V akej krajine budú žiť naši mladí ľudia, naši vnuci. Chceme, aby sme boli krajinou otvorenou, priateľskou, modernou, alebo chceme byť uzavretí, izolovaní, plní nenávisti, a možno si chceme vybudovať aj hranice a ostnaté, aby sme sa nanovo oddelili od moderného sveta?
Viete, otec Srholec povedal, že by sme mali zo Slovenska vybudovať domov. On povedal, že Slovensko je často len takým domom, kde sa mu javí, že je to taká potápajúca sa loď, skadiaľ utekajú ľudia. A on si veľmi želal, aby sme zo Slovenska vybudovali domov, kde je teplo, kde sa ľudia cítia dobre. Kde sú pripravení poprosiť o prepáčenie. Kde sú ľudia pripravení aj odpúšťať.
Dnes nežijeme jednoduché časy. Mali sme finančnú krízu, máme stále krízu migračnú, hrozí nám terorizmus a mnohí sa akoby cítia ohrození globalizáciou. A často medzi mladými ľuďmi dochádza ako keby k strate identity. Mladí ľudia si často kladú otázku, kto vlastne som. Som Európan? Som stredoslovák? Som Slovák? Kto som? Kto mi pomôže, keď sa bude niečo diať? A tejto kríze identity, ktorú často medzi mladými ľuďmi vidíme, často pomáhajú sociálne siete, kde sa často šíria klamstvá, hoaxy, nenávisť. Sociálne siete, ktoré sú často zneužívané ako nástroj propagandy.
My na Slovensku máme k tomu všetkému ešte taký slovenský paradox. Všade počúvame, v mnohých veľkých mestách cítiť, že krajine sa darí dobre, že rastie HDP, klesá nezamestnanosť, rastú platy, ale potom prídete do Revúcej, do Rožňavy, do Spišskej Starej Vsi a ľudia sa pýtajú, kde je ten rast HDP? Čo sa s ním deje? Prečo ho my necítime?
A toto je problematika našej doby, v ktorej žijeme. Tieto problémy sú zložité. A na zložité otázky nie sú jednoduché odpovede. Žiaľ, často vidíme a ja to často počúvam, že holé hlavy používajú na vysvetlenie holé vety. A na zložité otázky, ako riešiť rómsku problematiku, čo spraviť, ako udržať taký úžasný projekt Európskej únie, ako ho rozvíjať, často dávajú jednoduché, demagogické a absolútne zavádzajúce odpovede.
Otázka je, čo môžeme spraviť? Čo každý z nás môže spraviť? Viete, ak chceme zmeniť našu spoločnosť, musíme začať sami sebou. Každý jeden z nás musí byť tou zmenou. A to je výzva pre politikov, od tých najvyšších až po tých na lokálnych úrovniach, aby prestali brať politiku ako nástroj moci na získavanie svojich výhod, ale aby brali politiku skutočne ako službu ľuďom. Aby vrátili dôveru ľudí v štát. Aby prinášali hmatateľné výsledky. To je to, čo pohne našu krajinu dopredu.
Táto doba je výzvou pre predstaviteľov cirkví. Aby zastavili tých, ktorí za Boha, za národ, za kresťanské hodnoty skrývajú svoju nenávisť. Nenávisť voči ľuďom inej rasy, inej farby pleti. To je úloha cirkvi.
Je to úloha učiteľov, aby opäť pochopili, že ich práca je poslanie. Že sú to oni, ktorí v školách môžu ovplyvniť naše deti. Ktorým majú vštepovať také potrebné hodnoty.
Je to výzva pre políciu, aby spravila poriadok. Aby tu bolo skutočne bezpečne. A ja ako prezident plne podporujem zásah polície proti predstaviteľom Ľudovej strany Naše Slovensko. My musíme diskutovať, ale nesmieme ustúpiť zlu.
Je to výzva pre médiá, pre správcov sociálnych sietí, aby zastavili šírenie nenávisti. Nesmieme dovoliť šírenie nenávisti. Plne rozumiem Nemecku, ktoré pod pokutou 50 miliónov eur hrozí sociálnym sieťam, pokiaľ nezastavia šírenie nenávisti. Šírenie zlých, klamlivých informácií. Musíme si spraviť v našej spoločnosti poriadok.
Je to výzva pre lekárov, pre zdravotné sestry, aby keď ubolený človek prišiel, aby videl, že oňho bude postarané. Je to výzva pre každého jedného pracovníka štátnej správy, aby keď za ním občan príde a potrebuje pomoc, aby mu to bolo cťou ho obslúžiť. Aby nebral našich ľudí, ktorí prídu a niečo potrebujú, ako otravujúce zlo.
Je to výzva pre študentov, pre mladých ľudí, aby sa ozvali. Aby sa nebáli nastaviť zrkadlo nám, politikom. Aby keď majú pocit, že chcú vyjsť do ulíc, aby vyšli do ulíc. Aby jasne a slušne povedali, čo im v našej spoločnosti vadí. Pretože ich hlas potrebujeme počuť.
A na záver tu je výzva pre všetkých nás, pre všetkých vás. Pre dobrých ľudí. Pre vás. Aby sme nikto vo svojom okolí netolerovali zlo. Stará múdrosť hovorí, že na to, aby zvíťazilo zlo, stačí veľmi málo. Stačí, aby dobrí ľudia nerobili nič. Nedajme si našu krásnu krajinu. Nedajme si naše krásne Slovensko.“
Na otázku, ako diskutovať s voličmi Ľudovej strany Naše Slovensko, ktorí fašisti nie sú, prezident odpovedal: „Keď som bol v Krupine na diskusii so stredoškolákmi, postavila sa jedna dievčina a povedala: ja som volila Kotlebu! Zatlieskalo jej možno 5-7 percent študentov. Potom som povedal svoj názor, prečo som si nesadol s Kotlebom v Prezidentskom paláci. Že si nesadnem za jeden a ten istý stôl s ľuďmi, ktorí boli a sú priamymi účastníkmi Slovenského národného povstania, ktorí bojovali proti najväčšiemu zlu. A za ten istý stôl si nemôžem sadnúť s človekom, ktorý prehlasuje najväčšiu takú obrovskú udalosť, ktorá začala tu – Slovenské národné povstanie – za najhorší deň našej slovenskej histórie. Že si nesadnem za ten istý stôl s človekom, ktorý povie, že jeho nezaujíma osud 70.000 odvlečených a zabitých Židov zo Slovenska, pretože to nie je problém náš, pretože my sme národ slovenský a oni sú len národ židovský. S takýmto človekom – a to som povedal študentom jasne – si ako prezident nikdy za stôl nesadnem. A čo bolo dôležité, že zrazu tí mladí ľudia tak, ako ste teraz vy zatlieskali, spustili obrovský potlesk. A mnohé veci, ktoré im dovtedy neboli jasné, im zrazu boli jasnejšie. Preto treba chodiť. Každý z vás, kto má vo svojom okolí, na sociálnych sieťach možnosť diskutovať, prosím, zapojte sa do diskusie. Bojujeme o srdce a charakter krajiny. Nedajme si ju. Slovensko je úžasná krajina, zabojujme o to.“
Zdroj: prezident.sk
