Ruská propaganda funguje. Chytá starých aj mladých. Prevládajú frustrovaní a neúspešní s nižším IQ. Takí, ktorí nikdy nenavštívili chudobné Rusko, prečítali málo kníh alebo môžme skôr povedať, že väčšinu z prečítaných kníh ani nedočítali do konca. Všetci tí, ktorí sa cítia nepochopení, depresívni a neúspešní v živote, sa utiekajú k veľkému Putinovi. Rusi podkopávajú Západ lžami.
O ruskej propagande toho ešte veľa nevieme. Nevieme ani to, ktoré prvky ruských posolstiev sú efektívne, kto a prečo im verí. Je najvyšší čas, aby sme si to uvedomili.
O to viac, keď vidíte príspevky ľudí na FB ako je napr. tento:
Pred pätnástimi rokmi by myšlienka, že pre európske krajiny budú predstavovať problém zahraničné dezinformácie, vyznela smiešne. Triumf slobodných médií sa zdal rovnako neodvratný ako triumf voľného trhu. Západné televízie a noviny mali veľkorysé financovanie a veľké publikum.
Lenže biznismodel, v ktorom kedysi fungovali médiá na európskom kontinente a vlastne všade na Západe, už nefunguje. Väčšina západnej žurnalistiky nemá dostatok peňazí a veľké množstvo informácií sťažuje ľuďom posudzovanie pravdivosti toho, čo pozerajú a čítajú.
Ale v Amerike…
V tom istom čase začali autoritatívne režimy vedené Ruskom, no tesne nasledované Čínou veľkoryso investovať do produkcie alternatívneho spravodajstva. A pretože domáce médiá sú často slabé, pre televízie ako RT (predtým Russia Today) a weby ako Sputnik (ruská „spravodajská“ agentúra) je oveľa jednoduchšie etablovať sa na menších európskych trhoch.
Ale ruské využívanie sociálnych sietí, podobne ako veľký arzenál onlinových nástrojov, ako sú „spravodajské“ stránky, informačné portály či trollovia, začínajú mať vplyv dokonca aj vo väčších krajinách. Kancelárka Angela Merkelová dala nemeckej tajnej službe úlohu, aby vyšetrila, ako Rusko používa v Nemecku propagandu, po tom, ako sa v médiách objavil príbeh o údajnom znásilnení dievčaťa imigrantom, ktorý sa aj vďaka sústredenej ruskej onlinovej snahe nafúkol do rozmerov veľkého škandálu.
Tieto akcie majú len málo spoločné s propagandou počas studenej vojny. Rusko sa dnes nechce prezentovať pred svetom, ale jeho cieľom je skôr podkopať západné inštitúcie, no čo často využíva aj protirečivé posolstvá. RT napríklad rozširuje strašidelné správy o imigrantoch, ale zároveň vykresľuje Západ ako rasistický a xenofóbny. Ruskom podporované webové stránky prezentujú konšpiračné teórie – jedenásty september bol „inside job“, vírus Zika vyrobila CIA – a zároveň zosmiešňujú výbornú západnú žurnalistiku, ktorá odhalila spojenia medzi ruskou politikou, biznisom, organizovaným zločinom a spravodajskými službami.
Tieto posolstvá, ktoré rada cituje krajná ľavica i krajná pravica v celej Európe, sú v súlade s kremeľskými zahraničnopolitickými cieľmi. Zvlášť sa zameriavajú na Európsku úniu. Niet divu: EÚ sa snaží odstaviť kontinent od závislosti od ruského plynu a zrušiť skorumpovaný a vykorisťovateľský model ruského exportu plynu vo východnej Európe. NATO, ktoré oneskorene pochopilo skutočnú hrozbu, akú Rusko predstavuje pre niektoré členské krajiny, je pravidelne zobrazované ako agresor.
Budíček
Niektoré krajiny, zvlášť tie najtvrdšie zasiahnuté, sa už zobúdzajú. Invázii, okupácii a rozdeleniu Ukrajiny v roku 2014 predchádzal veľmi efektívny propagandistický blitzkrieg, ktorý vniesol zmätok do ruskojazyčných oblastí a zaslepil Ukrajincov, ako aj Západ, aby nevedeli, o čo v skutočnosti ide.
Odpoveďou bolo, že ukrajinské organizácie ako StopFake začali odhaľovať a zosmiešňovať ruskú propagandu. Vznikol tiež veľký projekt, zameraný na vyučovanie „mediálnej gramotnosti“. Debata o úlohe verejnoprávnych médií zas môže byť užitočná pri tom, aby bola na Ukrajine znovu nastolená dôvera v seriózne zdroje informácií.
Existujú aj väčšie iniciatívy, ako sa vyrovnať s týmto problémom. Nadácia European Endowment for Democracy priniesla obsiahlu analýzu ruskojazyčných médií, ich dosahu a vplyvu. Európska služba pre vonkajšiu činnosť každý týždeň publikuje správy o dezinformáciách a sleduje aktivity kremeľských mýtotvorcov. Krajiny NATO vytvorili malé centrum so sídlom v Lotyšsku, ktoré taktiež odpovedá na ruské dezinformácie.
Nie sme pripravení
Ale Spojené štáty do riešenia tohto problému veľa neinvestovali. Neexistuje napríklad ekvivalent niekdajšej U. S. Information Agency, ktorá si vedela rady so sovietskou propagandou a dezinformáciami počas studenej vojny. Hoci sa zvýšilo financovanie staníc ako Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda, tieto nie sú dostatočnou odpoveďou.
Čiastočným dôvodom veľkosti amerického mediálneho trhu môže byť, že Američania stále dostatočne nerozumejú, ako dezinformačné kampane fungujú. Neexistuje verejná analytická databáza toho, čo, kedy a kde Rusko hovorí.
Nikto, dokonca ani západné spravodajské služby nezbierajú prepisy ruských vyhlásení. Nevieme ani to, ktoré prvky ruských posolstiev sú efektívne, kto a prečo im verí. Je najvyšší čas, aby sme si to uvedomili, pretože tieto techniky začínajú používať aj iné krajiny, zvlášť Čína.
Pred pätnástimi rokmi sa zdalo, že sloboda tlače je nespochybniteľná. O pätnásť rokov môžeme zistiť to, čo Ukrajina pred dvomi rokmi, a to že sme terčom dezinformačných kampaní, proti ktorým nie sme pripravení bojovať.
Zdroj: © Washington Post
