Čitateľom DENNÍKa POLITIKA prinášame prejav prezidenta Andrej Kiska v stredu vystúpil s príhovorom na sneme Združenia miest a obcí Slovenska v plnom zneni:
„Je pre mňa cťou opäť vystúpiť na sneme Združenia miesta a obcí Slovenska. Počas uplynulých štyroch rokov vo funkcii prezidenta som mal možnosť sa s mnohými z vás stretnúť. Mal som možnosť navštíviť mnohé naše mestá, dedinky, stretnúť sa s vami, poslancami, učiteľmi, farármi, hasičmi a porozprávať sa o výzvach, ktorým čelíte. O problémoch, ktoré by sme spolu mali riešiť. Musím povedať, že tieto výjazdy po regiónoch sú tou najsilnejšou energiou, ktorú môžem dostať a dávajú mi nesmiernu chuť do ďalších bojov.
Človek by si niekedy myslel, že problémy Oravy sú vzdialené od tých na Záhorí, alebo na juhu a východe Slovenska, ale často nie sú.
V mojich predchádzajúcich vystúpeniach na sneme som sa vždy snažil venovať určitej oblasti, v ktorej výkon verejnej politiky na Slovensku zaostáva. A ktorá sa zároveň významne dotýka činnosti a pôsobenia samospráv. Napriek tomu, že tém a oblastí, ktoré vás, primátorov a starostov trápia, je veľa a mnohé už dnes zazneli a ešte určite zaznejú, chcem sa venovať jednej téme.
Najčastejšie som počúval s o probléme cestnej infraštruktúry, zdravotnej starostlivosti a mnohých ďalších.
Chcem nadviazať na moje predchádzajúce vystúpenia v minulých rokoch, ale iba čiastočne. Nebudem hovoriť o špecifickom probléme, akým bolo a je verejné obstarávanie, ktorému som sa venoval v mojom prvom vystúpení. Ani konkrétnej kompetencii a zodpovednosti miest a obcí, akou je napríklad školstvo.
Dnes budem rozprávať o situácii v sektore, ktorá významným spôsobom ovplyvňuje kvalitu života ľudí v regiónoch, vo väčšine miest a obcí na Slovensku. Kvalitu života ľudí, s ktorými sa denno- denne mnohí stretávate. O sektore, o ktorom politici rečnia iba vtedy, keď potrebujú fotky na sociálne siete a zábery do televízie. Žiaľ, tento sektor mediálnu pozornosť a skutočne hlbší záujem politických špičiek vzbudil až kvôli udalostiam a odhaleniam nadväzujúcim na vraždu investigatívneho novinára a jeho snúbenice. Chcem s vami hovoriť o stave, problémoch a výzvach v slovenskom poľnohospodárstve.
Slovensko je prevažne vidiecka krajina. Podiel ľudí žijúcich na dedinách patrí medzi najvyššie v rámci Európskej únie. Ale v slovenskom poľnohospodárstve pracujú len trochu viac ako dve percentá všetkých zamestnancov, čím sa radíme na samý chvost krajín EÚ, kde v priemere je v poľnohospodárstve zamestnaných skoro päť percent. Napríklad v susednom Poľsku prevyšuje 10%. Alarmujúci paradox – na jednej strane obrovské množstvo ľudí – viac ako 50% ľudí žije na vidieku. Na druhej strane, takmer najnižšia zamestnanosť v poľnohospodárstve v rámci Európskej únie. V porovnaní s inými žijeme viac na dedinách, ale za prácou musíme oveľa viac cestovať do miest. Čo je ešte horšie, kým v iných odvetviach slovenskej ekonomiky sme dokázali vstup do únie úspešne využiť na tvorbu nových pracovných miest, zamestnanosť v poľnohospodárstve padla od roku 2004 o polovicu.
Naše poľnohospodárstvo je pritom na prvý pohľad unikátne. Až 90 percent z celkovej ornej pôdy obhospodarujú farmy s rozlohou väčšou ako sto hektárov. Kým priemerná veľkosť fariem v EÚ je okolo 16 hektárov, u nás je to až 80 hektárov. To by nemusela byť zlá správa, pretože vo svete sú veľké farmy a družstvá synonymom pre vysokú produktivitu.
Žiaľ, na Slovensku to neplatí. Hospodárime na veľkých výmerách s produktivitou porovnateľnou s maloroľníkmi a drobnochovateľmi. Produktivita je tretinová v porovnaní s vyspelou Európou. Zostávame aj za okolitými krajinami ako Česko alebo Poľsko. Nehovoriac o tom, že nestačíme vyprodukovať ani dostatok potravín pre vlastnú spotrebu. V minulom roku prevýšila domáca spotreba produkciu potravín až o 1,4 miliardy eur.
Keď chodím na dedinky, mnohí s nostalgiou spomínajú na doby neskorého socializmu, keď sme boli vo výrobe potravín sebestační. Tento obraz však nie je pravdivý. Vtedajší režim pretrhol vzťah k pôde a hospodáreniu. Technický stav družstiev bol vo veľmi zlom stave. Ani zmena režimu nepriniesla pozitívny modernizačný impulz.
Poľnohospodárstvo bolo na okraji záujmu politikov a ponechali ho hŕstke vplyvných podnikateľov. Začlenenie do spoločného európskeho trhu a prílev prostriedkov z EÚ sme na jeho zlepšenie vôbec nevyužili. Od vstupu do únie natiekli 3,3 miliardy eur v podobe priamych platieb, ďalšie 3 miliardy eur boli určené na rozvoj poľnohospodárstva a vidieka. Výsledok? Produktivita ďalej stagnovala a na vidieku sa stratilo 50-tisíc pracovných miest.
Dôsledky citlivo vnímajú občania, ale musíte s nimi zápasiť aj vy, zástupcovia a zástupkyne samospráv. Vidiek sa vyľudňuje a ľudia v mestách kupujú miesto lokálnych výrobkov potraviny, ktoré neraz precestovali pol sveta.
Žiaľ, je to ešte horšie. Postupne vychádza najavo, že v poľnohospodárstve sa uchytili pochybné, dokonca mafiánske skupiny, ktoré vôbec nezaujíma ani rastlinná, ani živočíšna výroba. Vystačia si s dotáciami. Využívajú chaos vo vlastníctve pozemkov. Sú mimoriadne úspešní pri získavaní verejných peňazí, bez akéhokoľvek záujmu o modernizáciu svojich podnikov či zveľaďovanie krajiny. Poctivo a tvrdo pracujúci farmári sú týmito predátormi vytláčaní a štátne orgány sa roky iba prizerajú.
Slovenské poľnohospodárstvo stojí na hrane. Ak by mal ignorantský prístup zodpovedných k problémom a potrebám farmárov i celého slovenského vidieka takto pokračovať, definitívne to odradí zostávajúcich, tvrdo pracujúcich poľnohospodárov. V agrosektore ostanú šikovní poberatelia dotácií a zopár veľkých koncernov. A náš vidiek sa prepadne ešte hlbšie.
Aby sa táto situácia zmenila, je nutné začať konať. Na slovenský vidiek treba v prvom rade vrátiť právo a poriadok. Úrady nesmú prehliadať vydieračské a nezákonné praktiky, ktoré vedia položiť na lopatky aj zdravých a prosperujúcich podnikateľov. Vy, starostovia a primátori, máte najlepší prehľad o situácii v regiónoch. Preto aj vás vyzývam, aby ste neprehliadali, ale naopak poukazovali na pochybné praktiky, ak k nim vo vašich obciach dochádza.
Po takmer 30 rokoch od zmeny režimu už azda dozrel čas aj na upratanie vlastníckych vzťahov k pôde. Slovenský pozemkový fond, ktorý prenajíma takmer štvrtinu z celkovej obhospodarovanej pôdy, je v tomto kontexte rozhodujúci hráč. Je povinnosťou zodpovedného rezortu zaistiť, aby bola pôda rozdeľovaná transparentne a prednostný prístup získali podnikatelia so záujmom o poľnohospodárstvo, nie o dotácie.
Osobitná a bolestivá kapitola sú peniaze. V období rokov 2014 — 2020 získalo Slovensko až 1,5 miliardy eur na rozvoj vidieka. Ešte pred voľbami v roku 2016 veľkú časť z nich bývalý minister pôdohospodárstva rozdelil na – poviem to otvorene – nezmysly a zanechal skoro prázdnu kasu. Ale doteraz žiadnu presvedčivú a premyslenú zmenu pri využívaní európskych peňazí nevidím.
Investície do súkromných rybníkov ani golfových ihrísk vidieku veľmi nepomôžu a už vôbec nezvýšia atraktívnosť domácich potravín. Myslím, že všetkým nám je jasné, že peniaze musíme použiť na modernizáciu poľnohospodárskych procesov, techniky a podporu spracovateľského priemyslu s vyššou pridanou hodnotou. Iba tak je možné vrátiť domáce potraviny do obchodov a oživiť slovenský vidiek.
Vážené dámy, vážení páni, je možno trochu netradičné, že som sa takto podrobne venoval téme poľnohospodárstva práve na sneme Združenia miest a obcí. Ale téma zamestnanosti na vidieku, téma znižovania počtu obyvateľov v dedinách a cestovanie za prácou je téma, o ktorej som od vás počul skoro na každom jednom mojom výjazde do regiónov. Ak chceme, aby Slovensko nebolo len lídrom v produkcii áut na obyvateľa, ale aj krajinou, v ktorej sa dobre žije, kde život nepulzuje len vo veľkých mestách, nemôžeme ďalej prehliadať úpadok slovenského poľnohospodárstva a dlhodobé problémy, ktoré spôsobuje aj v mnohých vašich samosprávach.
Vážené panie primátorky, páni primátori. Vážené pani starostky, páni starostovia. Na záver ešte pár slov k vašej práci.
Ako prezident našej krajiny, som si dal od začiatku pôsobenia v úrade za cieľ byť čo najbližšie ľuďom, byť čo najviac v našich regiónoch, pozorne načúvať životu v nich. Nikdy však nebudem tak blízko každodennému životu naprieč Slovenskom ako to dokážete vy. Preto Vám chcem poďakovať za Vašu prácu. Vaše dvere sú prvé, na ktoré klopú obyvatelia tejto krajiny a vy ste tí, ktorí dokážete vyriešiť najširší okruh ich problémov. Potom sú však tie, na ktoré sami nevystačíte. Ďakujem Vám za dôveru s ktorou sa na mňa obraciate pri ich riešení. Tak ako doteraz, budem aj naďalej viesť konštruktívny dialóg s vládou, aby sa nám darilo život ľudí na Slovensku urobiť kvalitnejším a šťastnejším.
Chcem sa poďakovať tým, ktorí už v komunálnych voľbách nebudú. Všetkým tým, ktorí budú, prajem poctivú súťaž, poctivé ciele a v ďalšej práci pevné zdravie a úspechy.“
Zdroj: prezident.sk
