Tak nejako tajne premýšľa Daniel Lipšic o svojej politickej budúcnosti. Lipšicova koalícia s Matovičom sa rozpadla po dvoch nie veľmi vydarených prieskumoch verejnej mienky ako domček z karát. Lipšicovi už nezostáva veľa možností ako si zachrániť politickú kožu a preto bude búšiť na Matoviča, aby ho ponechal na kandidátke do slovenského parlamentu. Lipšic sa bude odvolávať na svoje myslenie a skúsenosti z ministrovania. Ale Igor Matovič je už rozhodnutý. Lipšic stratil rozpadom koalície posledný záchytný bod svojej politickej kariéry a dnes je len a len v rukách „pošahanca“ Matoviča, ktorý sa ho v príhodný čas podľa naších zdrojov zbaví. Danielovi Lipšicovi nepomôže ani analytické myslenie, ktrým zásobuje svoj FB profil. Jeho poslednou analýzou je analýza terorizmu v Európe. Uverejňujeme myšlienky bývalého ministra vnútra D. Lipšica v plnom znení:
„Po teroristickom útoku v Paríži opäť prevažujú na obidvoch stranách diskusie skôr emócie. Obávam sa však, že tento boj nemáme šancu vyhrať, pokiaľ nebudeme konať racionálne. Preto Vám chcem ponúknuť niekoľko mojich postrehov, čo by sme mali v tejto situácii robiť. Budúci týždeň by som to chcel viac rozviesť a predstaviť aj konkrétne návrhy, ako by malo Slovensko nielen hovoriť, ale aj konať.
1. Teroristické útoky v Paríži boli pravdepodobne spáchané zväčša občanmi Francúzska a Belgicka – teda druhou alebo treťou generáciou pôvodných migrantov. Koniec-koncov bolo by len ťažko predstaviteľné, že by súčasní migranti boli v tak krátkej dobe schopní logisticky takýto útok zabezpečiť a vykonať. Na jednej strane teda včerajšie útoky nemajú priamu súvislosť so súčasnou migračnou vlnou a R. Fico len zneužíva túto tragédiu na posilňovanie kampaňového hesla o „ochrane Slovenska“. Na strane druhej súčasná migračná vlna môže v budúcnosti zvýšiť počet radikalizovaných a frustrovaných moslimov v Európe. Najmä ak v nich niektorí európski lídri vzbudia očakávania, ktoré sa nikdy nenaplnia. Preto by som dočasnú ochranu poskytoval iba tým najzraniteľnejším skupinám – ženám, deťom a rodinám z prenasledovaných náboženských komunít. Skutočnosť, že približne 70% migrantov sú slobodní muži, riziko budúcich teroristických útokov zvyšuje. Preto by sme mali veľmi zodpovedne a konzekventne rozlišovať, ktorým utečencom pred Islamským štátom pomôžeme, a ktorých migrantov musíme vrátiť do krajín, z ktorých k nám prišli.
2. Mali by sme si uvedomiť, že sme vo vojne s radikálnym islamom. Zatváranie očí pred touto realitou pripomína dieťa, ktoré si zakryje oči a myslí si, že ho nikto nevidí. Tvrdenia mojich liberálnych priateľov, že islamský terorizmus nie je štatisticky dominantný, lebo teroristické útoky robila aj IRA, ETA, alebo Breivik, je porovnávaním neporovnateľného. Iste v Európe bol a stále je terorizmus motivovaný bojom o územie (Severné Írsko, Baskicko), alebo politickým extrémizmom (Červené brigády, Breivik), ale neviem o žiadnych iných skupinách, ktoré by páchali teroristické útoky v iných krajinách sveta, aby tak získali „svetovú nadvládu“ alebo sa pomstili za skutočné či domnelé príkoria, ktoré im boli spôsobené. Takže dobre je porovnávať porovnateľné. A faktom je, že radikálny islamský terorizmus nemá vo svete žiadnu obdobu.
3. Keďže sme vo vojne, musíme sa tak začať aj správať. Myslím, že kľúčové sú dve veci: (a) posilnenie vnútornej bezpečnosti, a (b) vojenská likvidácia výcvikových základní Islamského štátu.
4. Posilnenie vnútornej bezpečnosti bude kľúčové. Žijeme, žiaľ, v inom svete ako pred 15 rokmi. To bude znamenať efektívnejšiu spravodajskú službu, väčšiu prítomnosť policajných (možno aj armádnych) jednotiek v našich uliciach, vyššiu mieru kontroly na verejných podujatiach, v doprave, či na športových zápasoch. Práve vďaka týmto opatrenia nezažili Spojené štáty americké väčší teroristický útok od 11. septembra 2001, teda viac ako 14 rokov. A podobným spôsobom sa podarilo eliminovať pravidelné teroristické útoky vo vnútri Izraela. Nikdy som celkom nechápal tú obavu niektorých intelektuálov, že vyššia bezpečnosť vždy znamená menej slobody. Podľa mňa je sloboda bez garancie bezpečnosti bezcenná. Ak sa ľudia budú obávať vyjsť na ulicu, do kina, či do divadla, ak sa ľudia budú obávať povedať svoj názor, aký význam bude mať sloboda pohybu, či sloboda prejavu?
5. Útočníci z Paríža boli dobre vycvičení v Sýrii alebo v Iraku. Európa by preto mala zvážiť spoločný vojenský zásah v tejto oblasti. Silne slová to nevyriešia, radikálni islamisti reagujú len na silu. Čo najskôr by sme tiež mali výrazne podporiť a vyzbrojiť kurdské jednotky, ktoré sa zdajú byť jediné bojaschopné sily v boji proti Islamskému štátu.
6. Poznámka na záver – posilňovanie bezpečnosti musí byť reálne a pod verejnou kontrolou. Napríklad návrh, o ktorom sa teraz rokuje v parlamente, aby mali šiesti poslanci v špeciálnej komisii bez bezpečnostných previerok prístup ku všetkým spravodajským odpočúvaniam, skôr ohrozuje ako posilňuje bezpečnosť. R. Fico síce mal aj dnes husté reči, ako jeho vláda garantuje bezpečnosť, ale na východnej hranici nám padajú vrtuľníky s prevádzačmi a v Bratislave vyčíňa psychopat útočiaci na ženy, ktorého polícia nevie už niekoľko týždňov nájsť a eliminovať. A rovnako dôležité bude, aby si na posilňovaní bezpečnosti neurobili ďalšie kšefty ľudia ako Výboh alebo Brhel. Lebo tým posilnia len svoju bezpečnosť, ale bezpečnosť bežných ľudí sotva.
Dnes to bolo trochu dlhšie, za čo sa ospravedlňujem. Želám vám všetkým pokojný sobotný večer.“
autor: mat
