Home / EKONOMIKA / Skolabuje americký DOLÁR kvôli vojne na UKRAJINE ?

Skolabuje americký DOLÁR kvôli vojne na UKRAJINE ?

O kolapse amerického doláru sa vyjadrujú rôzne subjekty s vyššou alebo aj nižšou dôveryhdnosťou. Napr. v tomto videu.

Na každý pád ale renomovaný britský denník Financial Times upozornil, že sila sankcií voči Rusku je založená na dominancii amerického dolára, ktorý je najpoužívanejšou menou v obchode, finančných transakciách a rezervách centrálnej banky.

Výslovným zbrojením dolára týmto spôsobom však USA a ich spojenci riskujú, že vyvolajú spätnú reakciu, ktorá by mohla podkopať americkú menu a rozdeliť globálny finančný systém na konkurenčné bloky, v dôsledku ktorých by sa všetci mali horšie. Podľa britského denníka ak v najbližších rokoch dôjde k trvalému odklonu od dolára, sankcie voči ruskej centrálnej banke by sa možno začali považovať nie za odvážny, nový spôsob vyvíjania tlaku na súpera, ale za moment, keď dominancia dolára by začala klesať. Päť týždňov od začiatku vojny na Ukrajine vyzerá situácia tak – aspoň povrchne – že rubeľ získal späť väčšinu pôdy, ktorú stratil v dňoch po prvom vyhlásení sankcií, čo viedlo niektorých ruských predstaviteľov k tvrdeniu, že opatrenia zlyhali.

Analytici tvrdia, že oživenie vo veľkej miere odráža drakonické kapitálové kontroly a zvyšovanie úrokových sadzieb, ktoré Rusko v reakcii zaviedlo. Dodávajú, že ekonomický dopad bude nepochybne vážny, bez ohľadu na pohyby rubľa. Existuje niekoľko náznakov, že Rusko by mohlo nájsť spôsob, ako obísť sankcie, ktoré obchádzajú americký finančný systém založený na dolároch. Jednou z oblastí je obchod. India, krajina, ktorá si chce zachovať nezávislosť svojej zahraničnej politiky, koketuje s myšlienkou poskytnúť Rusku zadné dvierka pre platby. Indickí predstavitelia tvrdia, že vláda a centrálna banka skúmali životaschopnosť dohody o rupiách a rubľoch – mechanizmus, ktorý tieto dve krajiny používali počas éry Sovietskeho zväzu, ktorý zahŕňal aj barterové obchody s ropou a iným tovarom. Niektorí analytici sa obávajú, že vojna je začiatkom hlbokého posunu v globálnej ekonomike. Dokonca aj MMF verí, že dominancia dolára by mohla byť oslabená v dôsledku „fragmentácie“ systému, hoci pravdepodobne zostane primárnou globálnou menou. Sankcie by tiež mohli urýchliť zmeny v infraštruktúre medzinárodných financií.

Čína v rámci svojho úsilia o zníženie závislosti na systémoch kontrolovaných Spojenými štátmi roky vyvíjala svoj vlastný systém cezhraničných medzibankových platieb (Cips) denominovaný v jüanoch, ktorý má teraz 1 200 členských inštitúcií v 100 krajinách. Systém Cips je stále malý v porovnaní s európskym platobným systémom Swift, ktorý je dôležitou súčasťou sankčného režimu proti Rusku. Ale skutočnosť, že najväčšie ruské banky boli vylúčené zo spoločnosti Swift, poskytla čínskemu rivalovi potenciálnu príležitosť na rast. Napriek všetkým špekuláciám o vplyve sankcií však existujú aj silné dôvody domnievať sa, že nepodporia posun v tektonických platniach, ktoré sú základom globálnych financií – aspoň v dohľadnej budúcnosti.

Zdroj: TU

Článok bol publikovaný na DENNÍKu POLITIKA aj v rámci rubriky 

VÝBER Z RÔZNYCH ZDROJOV BEZ CENZÚRY.

Ak chcete prispieť na nezávislú žurnalistiku naším spolupracovníkom na Ukrajine, prosíme Vás o finančný dar v akejkoľvek aj symbolickej čiastke na účet IBAN: SK1183300000002400810714, BIC/SWIFT: FIOZSKBAXXX, 

Do poznámky prosím uvádzajte DAR ukrajinským nezávislým žurnalistom. ĎAKUJEME !

Vaše TIPY do DENNÍKa POLITIKA zasielajte na email: TIPYdoDENNIKA@dennikpolitika.sk  

NECENZUROVANÉ SPRÁVY ALEBO BULVÁR – prečítajte si, čo je DENNÍK POLITIKA – TU

DENNÍK POLITIKA vznikol ako projekt skupiny nezávislých novinárov a podnikateľov s cieľom zaplniť medzeru na mediálnom trhu a poskytovať správy v takej podobe, ako boli prijaté. V praxi to znamená, že prijatá správa sa nekomentuje (ak sa nejedná o komentár), ale sa podáva v tej podobe, ako bola získaná. Nechávame na čitateľovi, aby si vytvoril svoj vlastný názor. Správy necenzurujeme a necenzurujeme a ani nelimitujeme diskusiu. V tomto sme na európskom mediálnom trhu ako jediní, čo je tvrdenie, ktoré môžeme spoľahlivo dokázať. Veríme totiž, že sloboda slova je absolútna a nie relatívna, ako to je zakotvené v trestnom zákone takmer všetkých európskych krajín, vrátane Slovenska. Ak niekto zaručuje slobodu slova, ale obmedzuje ju tým, že tresce prejavy neznášanlivosti, útoky na inú rasu, náboženstvo, či etnickú skupinu – vlastne tú deklarovanú slobodu slova ruší. Kto totiž určuje ČO JE NEZNÁŠANLIVOSŤ a ČO JE ÚTOK NA INÚ ETNICKÚ SKUPINU? Zase len niekto konkrétny a robí to po línii svojich záujmov.

Poskytujeme priestor KAŽDÉMU, každej politickej strane – a čitatelia si určite všimli, že v tomto nerobíme rozdiel. Môže niekoho nahnevať, že dávame priestor niekomu, kto kritizuje jeho postoje, ale na druhej strane dáme priestor aj na reakciu, či na vlastný príspevok. Doteraz sme ešte NIKOHO neodmietli.

Vieme o tom, že náš denník nie je pre každého. Z tohto predpokladu sme aj vychádzali. Nie každý si chce myšlienky a správy utrieďovať sám. Sú ľudia, čo potrebujú spriaznenosť a pocit spolupatričnosti. DENNÍK POLITIKA je však pre týchto ľudí sklamaním. Poskytuje priestor pre každého a je jednak VÝBEROM informácií z celého sveta a na druhej strane FÓROM na vyjadrovanie pre čitateľov.

Ak sa niekomu zdá, že informácie, ktoré uverejňujeme sú nepravdivé, zavádzajúce a zbytočne škandalózne – mimo realitu, na to máme jednu odpoveď: Môže sa stať aj to. Tak ako všade inde, aj my máme rôzne zdroje informácií, externých spolupracovníkov a chyba sa môže stať. Na druhej strane uverejňujeme informácie, ktoré neuverejní NIKTO a to preto, že má strach alebo sa snaží ich zamlčať.

Čitatelia určite vedia o existencii WIKILEAKS. Jedná sa o sumár neuveriteľne znejúcich faktov a mnoho ľudí tieto informácie nikdy nevidelo. Môžu im veriť a nemusia, nič menej tieto informácie existujú a veľmi pravdepodobne sú aj pravdivé.

Pravda zvykne bolieť najviac. To je fakt, s ktorým sme počítali pri tvorbe nášho denníka, ale práve v tomto sme sa rozhodli nespraviť ústupok a presadzovať nezávislé informovanie a slobodu slova.

Na záver:

Chcete nám pomôcť skvalitniť a zlepšiť DENNÍK POLITIKA? Chcete nám pomôcť informovať verejnosť NESTRANNE, SLOBODNE A NEZÁVISLE ešte lepšie?

Uvítame pomoc stálych prekladateľov (angličtina, francúzština, španielčina, ruština, nemčina, prípadne aj iné jazyky), tvorcov videí, grafikov, informačných analytikov, autorov článkov, programátorov, študentov žurnalistiky, novinárov, jazykových korektorov/korektorky, proste každého, kto chce nejakým rozumným spôsobom zlepšiť obsah DENNÍKA POLITIKA.

Ozvite sa nám na:

redakcia@dennikpolitika.sk

alebo na FB

Komentáre

Komentár

Pozrite sa tiež

Očakávaná dĺžka života v Európskej únii bola vlani 81,5 roka. Ako sme na tom na Slovensku?

V porovnaní s úrovňou pred pandémiou v roku 2019 zaznamenalo 18 krajín únie v minulom roku nárast strednej dĺžky života.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *