SMERák BLAHA bude MAZAŤ statusy, od súdu dostal zákaz šíriť klamstvá o prezidentke Čaputovej

Prezidentka Slovenskej republiky na ochranu svojej osoby pred opakovanými verbálnymi útokmi poslanca Ľuboša Blahu úspešne uplatnila inštitút neodkladného opatrenia. Rozhodla sa tak urobiť z dôvodu, že intenzita a závažnosť urážok a lživých informácií o jej osobe, ktorými poslanec Blaha zaplavuje verejný priestor vo väčšej miere od konca minulého roka, prekročila akúkoľvek akceptovateľnú mieru. Ochrana práv prezidentky preto vyžadovala potrebu rýchlej (okamžitej) potreby súdnej ochrany jej práv. Advokátska kancelária Taylor Wessing a jej tím odborníkov na ochranu osobnostných práv pod vedením partnera Jána Lazura zastupuje prezidentku Slovenskej republiky v tomto súdnom konaní.

Čo súd prikázal poslancovi Blahovi

Okresný súd Bratislava I neodkladným opatrením nariadil poslancovi Blahovi predovšetkým, aby:

I. sa zdržal zverejňovania a šírenia tvrdení o tom, že prezidentka je vlastizradkyňou, americkou agentkou, agentkou cudzích mocností, ako aj zverejňovania a šírenia nepravdivých informácií o tom, že prezidentka spáchala trestný čin vlastizrady alebo že je ovládaná Spojenými štátmi americkými, a

II. natrvalo odstránil z viac ako dvoch desiatok statusov zverejnených na sociálnej sieti Facebook v posledných mesiacoch príspevky špecifikované vo výrokovej časti rozhodnutia. Tieto časti príspevkov obsahujú tie najzávažnejšie výmysly a urážky, ktoré nemožno v demokratickej spoločnosti tolerovať z dôvodu, že neoprávnene zasahujú do práv prezidentky.

„Z rozhodnutia vyplýva, že spôsob, akým Ľuboš Blaha vykonával slobodu prejavu, bol protiprávny a zasahoval do práv prezidentky,“ hovorí partner kancelárie Taylor Wessing Ján Lazur.

Čo vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia súdu

Súd v rozhodnutí výslovne konštatuje, že: „žalovaný tak hrubo a zároveň bez uvedenia faktického základu, prípadne relevantného dôkazu zasahuje do osobnostných práv žalobkyne, že je tu daná neodkladná potreba súdnej ingerencie. Výroky žalovaného, v ktorých obviňuje žalobkyňu z obzvlášť závažných trestných činov a iné hanlivé obvinenia, pri ktorých je evidentná snaha žalovaného o vyvolanie silných negatívnych emócii u jeho priaznivcov voči žalobkyni nie sú obhájiteľné slobodou prejavu, nakoľko v nich absentuje vecná, racionálna argumentácia, prípadne akákoľvek snaha o vysvetlenie a preukázanie tvrdených skutočností.“

Súd v rozhodnutí potvrdil, že statusy Ľuboša Blahu majú útočnú povahu, s cieľom vyvolávať a podnecovať medzi jeho sledovateľmi silné negatívne emócie voči osobám zmieneným v konkrétnom statuse, pričom v nich v prevažnej miere absentuje racionálna argumentácia.

Výroky poslanca Blahu, proti ktorým súd zasiahol, majú spoločnú črtu, a to, že samoúčelne urážajú prezidentku v osobnej rovine, pričom jeho tvrdenia nie sú postavené na faktoch, absentuje v nich vecná, racionálna argumentácia, a teda na ich šírení neexistuje verejný záujem. Často ide o nepravdivé informácie, dezinformácie, či konšpiračné teórie. V rozpore s pravidlami férovej diskusie v demokratickej spoločnosti je aj skutočnosť, že Ľuboš Blaha používa voči prezidentke trestnoprávny slovník bez akéhokoľvek legitímneho dôvodu a opakovane ju bez akéhokoľvek skutkového základu obviňuje zo spáchania závažných trestných činov.

„Prezidentka si je vedomá, že počas výkonu funkcie sú jej hranice tolerovania kritických názorov širšie a aj prejavy týkajúce sa vecí verejných požívajú v demokratickej spoločnosti širokú ochranu. Podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tak ani nesmeroval voči legitímnej politickej diskusii a ani voči politickému názoru poslanca Blahu na výkon funkcie prezidentky Slovenskej republiky.

V slušnej spoločnosti je neakceptovateľné, aby poslanec Blaha bez akéhokoľvek faktického základu neprimeranou formou sústavne obviňoval prezidentku z trestnej činnosti a z výkonu jej ústavnej funkcie proti záujmom Slovenskej republiky. Ľuboš Blaha tak svojimi aktivitami prekročil medze tolerovateľnej politickej debaty. Podaný návrh preto smeroval voči samoúčelným urážkam a výmyslom žalovaného, ktoré nikdy neboli postavené na vecnom základe,“ vysvetľuje Ján Lazur.

Z uznesenia súdu ďalej vyplýva, že aj súd si uvedomuje judikovanú vyššiu mieru potenciálneho znášania porušení osobnostných práv prezidentky v súvislosti s výkonom verejnej funkcie. Súd však jednoznačne konštatoval, že nároky na primeranosť prezentovaných tvrdení a nároky na verifikáciu pravdivosti výrokov sú u poslanca Blahu vyššie ako u bežných občanov, a to ako z dôvodu jeho spoločenského postavenia, tak z dôvodu jeho značného vplyvu na široké masy prostredníctvom sociálnej siete. Súd preto uzavrel, že difamačné tvrdenia žalovaného, koncipované prevažne ako faktické tvrdenia, z ktorých sa mnohé preukázateľne nezakladajú na pravde, a ktorých cieľom je pravdepodobne dehonestácia verejne činnej osoby, nemôžu požívať vyššiu mieru ochrany z titulu slobody prejavu vo vzájomnom vyvažovaní s právom na zachovanie ľudskej dôstojnosti, občianskej cti, dobrej povesti a na ochranu mena v zmysle právnych predpisov Slovenskej republiky.

Sme preto presvedčení, že okresný súd rozhodol správne a v súlade s judikatúrou, podľa ktorej ani verejne činná osoba, ktorá vo všeobecnosti musí znášať vyššiu mieru kritiky, nie je povinná znášať sústavné verejné šikanovanie, zosmiešňovanie a bezdôvodné verejné obviňovanie zo spáchania závažných trestných činov. Aj prezidentka tak má legitímne právo na ochranu osobnosti, ktoré v našom prípade prevážilo nad právom Ľuboša Blahu na slobodu prejavu.

„V európskom právnom priestore sloboda prejavu nie je a nikdy nebola bezbrehá a je limitovaná predovšetkým právami iných. Okrem toho, výkon každého práva, vrátane práva na slobodu prejavu, so sebou vždy nesie zodpovednosť,“ hovorí riadiaci partner kancelárie Radovan Pala.

K časti rozhodnutia, ktorým súd zamietol niektoré nároky

Čo sa týka tzv. satisfakčných (odškodňovacích) nárokov za zásah do osobnosti, prezidentka sa rozhodla nepožadovať od žalovaného finančnú satisfakciu. Rozhodla sa využiť najmiernejšiu formu a požadovať od Ľuboša Blahu morálne zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia. Je samozrejmé, že k tomu by v slušnej spoločnosti malo prísť aj bez súdneho príkazu. Pokiaľ ide o výrok týkajúci sa ospravedlnenia, súd návrh prezidentky v tomto konaní zamietol z procesných dôvodov (teda nie vecných, meritórnych). Súd mal totiž za to, že o ospravedlnení, ako forme satisfakcie za zásah do osobnostných práv, sa má vykonať bežné konanie a nie je preto o ňom možné rozhodnúť neodkladným opatrením v tomto konaní.

Hoci sa o tomto právnom názore súdu dá viesť odborná polemika, berieme ho na vedomie, pričom zdôrazňujeme, že v aktuálnej spoločenskej situácii bolo dôležitejšie získať okamžitú ochranu vo forme neodkladného opatrenia, ako iniciovať bežné súdne konanie, ktorého predmetom by boli satisfakčné nároky žalobkyne (napríklad ospravedlnenie alebo peňažné nároky) a ktoré sa v podobných prípadoch končí spravidla až po niekoľkých rokoch.

Súd tiež zamietol náš návrh, aby poslanec Blaha prestal spájať prezidentku a výkon jej ústavnej funkcie s pojmami ako fašizmus a totalita. Súd tento návrh prezidentky zamietol taktiež z procesných (teda nie vecných, meritórnych) dôvodov. Súd považoval vykonateľnosť tohto návrhu z dôvodu všeobecnosti za problematickú. Podľa súdu by totiž bolo obtiažne určiť, ktoré tvrdenie žalovaného by už napĺňalo požadovaný zákaz.

Súd však nepovedal, že je prípustné aby poslanec Blaha označoval prezidentku alebo výkon jej funkcie so slovnými pojmami ako fašizmus alebo totalita. Práve naopak, jednoznačne prikázal žalovanému zmazať časti statusov, v ktorých poslanec Blaha spája prezidentku s fašizmom a s totalitným režimom. Je teda zrejmé, že podľa súdu je neprípustné, aby žalovaný urážal týmto spôsobom prezidentku, resp. aby o nej šíril takéto vymyslené tvrdenia.

Záver

„Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I vítame a považujeme ho za vecne správne a právne udržateľné. Je to zatiaľ prvostupňové rozhodnutie, voči ktorému môžu ešte obe strany konania podať odvolanie v zákonnej pätnásťdňovej lehote,“ uvádza Ján Lazur.

„Samotné rozhodnutie považujeme za dôležité aj zo širšieho spoločenského hľadiska, pretože vyjasňuje hranice medzi ochranou osobnostných práv verejne činných osôb a slobodou prejavu, čo bolo jedným z jeho cieľov. Z rozhodnutia tak vyplýva, že pokiaľ niekto sústavne a zlomyseľne zneužíva slobodu prejavu tým, že o inom šíri lži, dezinformácie, či samoúčelné urážky, musí za to niesť právnu zodpovednosť. Predpokladáme, že poslanec Blaha bude rešpektovať rozhodnutie súdu, odstráni protiprávne časti svojich statusov na sociálnej sieti a do budúcnosti sa zdrží výrokov, ktorých zverejňovanie a šírenie mu súd zakázal,“ uzatvára Radovan Pala.