Priznám sa, že v súvislosti s pandémiou COVIDU -19 často nenachádzam primerané východisko a pritom sa snažím sledovať názory viacerých autorít. Problém je aj v tom, že sa líšia názory mnohých odborníkov a tiež ako laik nedokážem posúdiť kvalitu rôznych štúdií . Problém vidím tiež v tom, že žijeme v spoločnosti, ktorej časť je viac či menej nakazená vírusom propagandy, ktorá vznikla s cieľom škodiť nám.
Chcem veriť tomu, že táto propaganda funguje len na tých menej inteligentných, hlavne takých, ktorí jej chcú veriť, lebo v nej hľadajú napríklad ospravedlnenia vlastných zlyhaní . Ja osobne som toho názoru, že koronavírus existuje, že sa šíri medzi nami a šíri sa rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. Tiež nepochybujem o jeho intenzívnejšom priebehu, ako je len obyčajná chrípka. Taktiež si uvedomujem, že kapacity v našich nemocniciach sú obmedzené, pretože máme obmedzené počty zdravotníckych pracovníkov, ktorí sú tiež pozitívny na COVID a museli zostať doma. Preto nečinnosť nie je dobré riešenie.
Ponúkam stanovisko môjho priateľa primára neurológie: “ Aj keď som odporcom opatrení, ktoré nie sú adekvátne pri ochrane obyvateľstva proti vírusu, ktorý sa medzitým ukázal menej devastujúci oproti iným vírusovým epidémiám z minulosti. Vnímam hlavne často umelo vyvolanú paniku a strach médiami a politikmi. Niektorým politikom to možno vyhovuje, lebo sa tvária, že nás chránia, aj keď nás v skutočnosti ničia – nemyslel som ničenie len materiálne, ale najmä duševné. Spoločnosť je rozdelená na dva nezmieriteľné tábory – tí čo v COVID – 19 veria aj keď problematike vôbec nerozumejú a prirovnávajú to k epidémii moru – a tí popierači, ktorí v COVIDE vidia len jednu z mnohým infekcií vôbec nie najsmrteľnejších, ktorá si však berie svoju zákonitú daň . Niektorým politikom to možno vyhovuje najmä preto, aby odviedli pozornosť od iných problémov, ktoré by mali ale nevedia riešiť „. Toľko stanovisko. Aké je východisko? Podľa môjho názoru, potrebujeme kvalifikovaný verejný diskurz o COVIDE. Len hlavne nech sa diskutuje a nech odborná oponentúra nie je považovaná za osobný atak, ale o snahu hľadať pravdu, alebo sa jej aspoň približovať. Ľudia potrebujú v tejto zmesi rôznych názorov a emócií vidieť príťažlivú a reálnu víziu. Ak je to každú chvíľu inak, dáva to priestor rôznym kontraproduktívnym názorom, ktoré naštrbujú dôveru v systém. Svet potrebuje lídrov, ktorí by rešpektovali odborné závery expertov i mali nadhľad a líderský talent na múdre rozhodnutia. V náročnej dobe treba národ integrovať a nie polarizovať. Na záver ponúkam názor môjho druhého priateľa primára kardiológie, ktorý uvádza: „Pravda sa ukáže neskôr. Musíme to prežiť. Netreba ale strašiť a vyhrážať sa, to je politika. Ja by som už testoval /v tichosti/ len presné ciele a vychytával chorých a na nich by som sa sústredil a ponechal to len na zdravotníkov. Politikov od toho dištancoval a nech riešia ekonomický a spoločenský život.“
