Možno je to aj vekom, že v priebehu mojej životnej dráhy sa začínam zaujímať o konzervatívnejšie hodnoty. Podotýkam, že ja sa nechcem onálepkovať. Mám svoj život a svoje predstavy a nemusím sa nevyhnutne zaradiť do umelého mini priestoru. Zdá sa mi, že sa málo hovorí o tom, ako by mala vyzerať súčasná konzervatívna strana, ktorá dokáže úspešne reagovať na súčasné výzvy. Dôležité je to slovo úspešne. Na základe toho treba hľadať ľudí, ktorí dokážu ten úspech realizovať. To zahŕňa rovnako etické ako aj odborné skúsenosti ako podmienky pre získanie dôvery a rešpektu doma aj v zahraničí. Lebo ak to tak nie je, výsledok vidíme vo výkone politiky denne v priamom prenose. Prikláňam sa k definícii konzervativizmu, ktorá spočíva v snahe aplikovať, posúdiť, presadzovať názory tak aby problémy, ktoré život prináša boli posudzované podľa morálnych zásad. To znamená, že politici budú zákony stavať na morálnom aspekte predkladanej zmeny. Bude sa posudzovať ako je vyvážené predkladané pravidlo (zákon), ktoré má mať nie len väčšinovú, ale aj morálnu podporu morálnych autorít,(ktorých život a jeho prežitie potvrdil ich morálnu odolnosť). Konzervatívec by mal byť človek uvážlivý. Ten čo dva krát meria a raz reže. Čo stále prehodnocuje svoje rozhodnutia. Čo si dôsledne buduje svoje morálne „hodnoty“. Ak pozná dobré a funkčné riešenie z histórie, pokúša sa ho oprášiť do dnešnej podoby. Ak má vytvoriť niečo nové, dôkladne si to rozhodnutie preverí – odskúša na použiteľnom príklade (podmienečný súhlas s riešením). Až keď sa ukáže, že v riešení je evidentný kladný posun, tak návrh presadzuje. Konzervatívni politici musia bojovať za tradičnú rodinu, za prirodzené vzťahy, ale i za lásku k blížnym, k núdznym, k starým a opusteným a zdravotne postihnutým, že budú vytvárať pozitívny priestor nato, aby sa zvyšovala pôrodnosť. No ale to by sme potrebovali poznať, po čom vlastne túžia konzervatívni voliči. Silné sú vyjadrenia pápeža Františka, to je iný proletár. Keby v ňom napríklad našli inšpiráciu. Konzervatívec netoleruje populizmus. Podľa môjho názoru populisti vedia nanajvýš pomenovať problémy, horší sú už pri ich riešení. Populisti nezreformujú systém, iba ho rozvrátia. Boj s populizmom nie je len o tom, čo čítame či sledujeme, ale aj čo rozprávame, ako komentujeme, čo posúvame ďalej, a čím žijeme. Po prečítaní niektorých bulvárnych novín sa nečudujme, že sme ohlušovaní populizmom, lebo to je živná pôda pre povrchnosť, rýchlosť a konzumnosť. Ak teda chceme znižovať vplyv populizmu, tak začať musíme sami u seba. V každom prípade je potrebné stavať limity pre klamstvá, ale aj iné podvody. Cesta konzervatívca ide len cez spätnú väzbu na jeho riešenia od konzervatívnych politikov či voličov. Konzervatívec nehľadá väčšinovú podporu, hľadá riešenie ktoré je morálne akceptovateľné a pre spoločnosť prospešné. Základné konzervatívne hodnoty reprezentujú: Morálnosť, Pracovitosť, Skromnosť. Samozrejme, že uvážliví by mali byť aj liberáli či socialisti, populizmus by mali odmietať všetci spoločne v záujme demaskovania strán. A morálne hodnoty by som očakával od všetkých politikov, dokonca aj od tých, čo po nociach možno pochodujú, čo uznávajú svojho vodcu alebo používajú neadekvátny slovník. Bojujme proti správnemu nepriateľovi: nie je ním konzervativizmus/kresťanstvo, ale populizmus, hlúposť, nekompetentnosť, chamtivosť, bezohľadnosť a totalitné zmýšľanie tej „zmeny“, ktorú si občania nešťastne zvolia pôvodne túžiac po slušnosti a právnom štáte. V tomto kľúčovom období Slovensko potrebuje stabilitu, ktorá zabezpečí naše demografické a hodnotové prežitie.
