Posledné volebné prieskumy, kde z hľadiska ich parametrov a cieľov môžeme mať oprávnené presvedčenie, že sú súčasťou mediálnych predvolebných hier, predsa len zužujú výber pravdepodobných víťazov prezidentských volieb.
Je tu ortodoxná liberálka Čaputová. Máme tu liberála,eurofederalistu, či eurobyrokrata Šefčoviča. A je tu národný konzervatívec Harabin. Volebné prieskumy maju okrem iného pôsobiť na voličov, že je o všetkom viac menej rozhodnuté. Čo je najpodstatnejšie má to demobilizovať súperových voličov. Veď voľby sú vopred rozhodnuté. Liberálka Čaputová, ktorá verejne súhlasí s adopciou detí homosexuálnymi pármi ma akože víťazstvo vo vrecku. Domnievam sa, že v Čaputovej štábe nie su až takí optimisti. Navyše v súčasnosti bude z hľadiska ochrany národných záujmov podstatné, aby s liberálkou (liberálom) v druhom kole zápasil národný konzervatívec. Teda je tu podstatný boj o druhé miesto, boj o finalistu. Víťazom volieb bude ten kandidát, ktorý dokáže najlepšie zmobilizovať hodnotovo blízkych voličov. Prezidentské finále s dvoma liberálmi ako s prezidentskými kandidátmi by bol smutným dňom pre budúcu ochranu slovenskej suverenity. Slovensko by nemalo možnosť mať vlasteneckého prezidenta.
Zažili sme v doterajších predvolebných mainstreamových médiach nie spor o hodnoty Slovenska, o hodnoty občanov, o reálne vízie budúceho Slovenska a o reálnych spôsoboch ako skutočne zlepšiť život občanov, ale skôr sa jednalo o všeobecné frázy a prázdne skratkovité slová – zástupné frázy podružného typu. Nehovorí sa o súboji hodnôt a vízii. O reštavrácii právneho štátu ani nehovoriac. Prezidentskí kandidáti musia vyjadriť svoj jasný postoj k suverenite a bezpečnosti Slovenska a ich občanov. Doteraz média neprezentovali aké skutočné hodnoty zdielajú všetci prezidentskí kandidáti. V akej miere su kompatibilní s hodnotami, ktoré si prajú občania – voliči.
Nanajvýš od málo vzdelaných novinárov alebo možno od vzdelaných novinárov, ale len plniacich príkazy svojich šéfov, sa dozvieme, že len liberalizmus rovná sa demokracia a všetko ostatné je len akýsi pochybný a škodlivý antisystém, čo ma zničiť našu krehkú demokraciu. Dodajme demokraciu, ktorú na úzde držia oligarchické média a oligarchické peniaze, ktorí potrebujú len ohybných a poddajných politikov i takých budúcich prezidentov. Akoby už nechceli vidieť, čo sa deje v EÚ, v USA a inde. Podľa mainstreamových médii a niektorých medializovaných politológov len liberálna demokracia je jedinou demokraciou. Asi neštudovali históriu. A súčasnosť. V minulosti mnohokrát tzv. dovtedajši antisystém sa stával oficiálnym systémom. Tak, či tak sa doteraz mediálne nepoškvrnený liberalizmus a globalizmus výrazne oslabuje. Nakoniec aj na Slovensku sa novoty zavádzajú pomaly, trvá to dlhšie ako v našom blízkom okolí. Ako sa hovorí všetko je len otázkou času, miery národných obetí a hlavne miery úsilia zodpovedných občanov. Je tu jedno závažné a aktuálne tvrdenie. Dnes liberálna demokracia na Slovensku sa snaží postupne obmedzovať demokratické práva slovenských občanov a to v záujme uchovania mocenského status quo. Na právnom štáte jej nezáleží. Kto je za tým ? O vedúcej úlohe oligarchie a mafii v štáte a spoločnosti už bolo povedané viac ako dosť. Liberalizmus je len jednou z foriem demokracie. Etická demokracia by mohla byť slovenskou i európskou budúcnosťou. Možno niektorí nepostrehli, že tu máme aj konzervativizmus s jeho kresťanskými hodnotami, že tu máme ideu suverenity štátu a národnej emancipácie. Preto antiliberalizmus nie je vždy antidemokratizmom. Ale naopak môže demokraciu rozvíjať v hodnotovu demokraciu, kde demokratické usporiadanie zveľaďuje ľudské a spoločenské hodnoty. Demokracia pokračuje ďalej. Demokracia hodnôt môže sa rozvíjať a pokračovať aj bez liberalizmu v dnešnej pokryteckej podobe. Liberalizmus postupne bude nahradzovať hodnotovejšie a možno konzervatívnejšie formy demokracie. Súčasná liberálna demokracia ako nástroj globalizácie sa stala čoraz viac pokryteckou demokraciou, ktorá paradoxne ma mocenské tendencie obmedzovať demokratický vplyv občanov. Vidíme to v EÚ, vidíme to aj na Slovensku. Pláštikom tu môže byť rozsiahla ochrana politickej korektnosti. De facto sa už obmedzuje sloboda prejavu občanov a začína éra tzv. nepriamej cenzúry. Zdravý rozum, zdravý názor občana a sloboda prejavu sa vydáva napr. za hoax, fake news a podobne. To reálne zužuje demokraciu a demokratické práva občana. Pod vplyvom mainstreamových médii to súvisi s určitým zatemňovaním prirodzeného rozvoja spoločnosti, nevynímajúc v tom podceňovanie zdravého rozumu a hodnôt občana. Prirodzenosť sa vedome zamieňa s neprirodzenosťou. A mainstreamová neprirodzenosť sa vydáva za vzor správania. Takáto (liberálna) demokracia nie je pre všetkých, ale pre vyvolených. Liberálna demokracia je demokraciou mocných tohto sveta (a mocných na Slovensku), ktorú podporuje tvrdá propaganda schopná potierať a ničiť iné názory na obsah a fungovanie demokracie. Snahy o všemocnosť médií preferujúcich reálnu moc ekonomickej oligarchie a menšinových záujmových elít postupne strácajú občiansku odozvu. Občania stále viac odhaľujú toto pokrytectvo, tohto obsahu quasi demokracie prostredníctvom šírenia poloprávd. Zahmlieva realitu a zjavne jej nezáleží na blahu občana, väčšinovej spoločnosti, národe, štátu a to v mene akýchsi globálnych idei. A hlavne v záujmu uchovania moci. Dnes si občan a spoločnosť nachádza pravdu aj mimo liberálnych médií. Vo svete nastal paradox, kde svetovým nositeľom globalizácie je už Čina so svojou mocenskou komunistickou stranou. Trump už útoči na globalizáciu, lebo čínska globalizácia zasahuje USA. Ako sa hovorí vývoj nezastavíš. A toto sa musia učiť aj na katedrách politológie a musia sa to učiť aj samotní učitelia politológie ak vystupujú v televízií. Inak budú len na smiech…Vráťme sa však k našej trojici finalizujúcich kandidátov.
V súčasnosti bude rozhodujúca mobilizácia konzervatívnych občanov, stúpencov konzervatívnych, všeobecných kresťanských hodnôt, konzervatívnych strán a hnutí, organizácií na podporu rodín a za zdravý vývoj našich detí, za rozvoj kultúry a budúcnosti Slovenska, možno i cirkví, v prospech konzervatívneho kandidáta. Budúca suverenita štátu, slobodný rozvoj slovenského národa a rozšírenie demokratických práv občanov bude závisieť aj od výsledku súčasných prezidentských volieb. V prípade mainstreamom avizovaného víťazstva liberálnej kandidátky sa nad Prezidentským palácom možno symbolicky v budúcnosti stretneme aj s dúhovou vlajkou, s veľkou vlajkou EÚ a kdesi na okraji s vlaječkou našej vlasti s cárami po stranách. Je na nás a našej zodpovednosti k nám a našim potomkom, aby sme tomu zabránili. Rozhodne mobilizácia voličov, ktorým zachovanie slovenskej suverenity je to podstatné, bez ohľadu na ich rozdielne politické, či ideologicko-náboženské presvedčenie. Bez ohľadu, kto je veriaci alebo neveriaci. Je rozhodujúce to čo nás spája. A to sú spoločné a prirodzené ľudské, rodinné a národné hodnoty. Národní voliči Smeru-SD, SNS, ale na druhej strane tiež KDH, Oľana, Sme Rodina, ĽS mali by vo verejnom slovenskom záujme odovzdať hlas národnému kandidátovi na prezidenta. Nikto nie je ideálny, ale vyšší národný záujem a potreba vlasteneckého prezidenta – svedčí rozhodnúť sa v Harabinov prospech. Nechceme v budúcnosti sa na Slovensku prebudiť v globalizovanej a federalizovanej EÚ, kde veľké štáty Slovensko vždy prehlasujú a nebude sa rozhodovať na Slovensku, ale v Bruseli, či inde v zahraničí. A hlavne chceme, aby deti vždy patrili len do prirodzených rodín. To by mal byť neprekročitelný imperatív. To je náš spoločný zdvihnutý prst.
Bruno Čanády
