Od „nežnej“ a od vzniku republiky sme počuli toľko „fantastických“ rečí, ako nám bude dobre, ako dobehneme západné krajiny, že tu bude do desiatich rokov druhé Švajčiarsko, že je výhodnejšie všetko sprivatizovať a aj strategické podniky predať súkromným spoločnostiam (čo nám dvihlo platby za energie a aj za všetko ostatné), aby tu bol trh a aby sa neplytvalo, že tu budeme mať sociálny štát, že toto, že tamto, že ono a že a že a že…. A táto nová realita je stále v nore niekde na Sibíri, alebo na Aljaške. Smola, že ju stále nemôžeme nájsť.
Na druhej strane stále počúvame, aký máme hospodársky rast, ako pokročilo to, či ono, ako sa všetko zlepšuje, ako sa zväčšuje hrubý domáci produkt, ako sme obstáli v eurobarometroch a iných prieskumoch a porovnávajú nás s krajinami EÚ, a ďalšie ekonomické faciny pre občana absolútne nezaujímavé.Občana zaujíma plnenie pudilára a nie rečičky. Naďalej si žijeme kolísavým štýlom v slovenskej špeciálnej kolibe. Treba však priznať, že sa máme v priemere lepšie, ale stále nie dobre.
Za socializmu sa vravelo: „Všetci sme zamestnaní a nikto nepracuje, plány a výrobu plníme na vyše 100 %, a obchody sú poloprázdne, ale i keď obchodoch nič nie je, všetci máme všetko, napriek tomu, že sa všade kradne, ale nikde nič nechýba….“ a trochu sa toto motto zmenilo. Vyrábame a pestujeme len obmedzený sortiment, ale v obchodoch máme všetko, ale mnohí na to nemajú a nielen na nákupy, mnohí ani na lieky, ani na bývanie, a kradne sa tu jedna radosť a to stonásobne viac. Všetci musia tvrdo pracovať ako v západnej časti EÚ, ale nemajú také dôstojné platy a dôchodky. Rôzni podnikatelia doja svojimi super cenníkmi štátne peniaze a tak tí, ktorí pracujú v štátnom sektore nezarobia toľko, aby žili normálnym spôsobom hodným ich postavenia. A podnikatelia bohatnú na malých platoch zamestnancov. Nožnice sa stále viac a viac otvárajú a nie sú ďaleko od slova dokorán!
A keďže sú tu opäť voľby, tak opäť počujeme od politických trpaslíkových strán, ako je tu katastrofálne, ako to tu všetko zmenia, ako musíme opraviť to či ono, ako treba dvihnúť platy učiteľom, lekárom, sestričkám, súdnym úradníkom a ďalším a ďalším. Ako treba pridať matkám, dôchodcom, invalidom, ako treba postaviť škôlky, školy, nemocnice i byty. Možno jediné, čo nás nebude stáť ani euro navyše je odpolitizovať orgány činné v trestnom konaní. Na všetko ostatné treba len peniaze, peníze, alebo peňeži.
SMER netradične neskoro, (malo to byť aspoň pred rokom) predložil na včerajšiu schôdzu sociálne zákony, proti ktorým sa zdvihla vlna odporu v našej vraj demokratickej opozícii. Dokonca už podali na vládu aj trestné oznámenie za to, že schválila posun zákonov do parlamentu. Na vrchole týchto čurbesov stojí člen neparlamentného zoskupenia PS/Spolu nezaradený poslanec Beblavý, neuznávajúci demokraciu – teda názor väčšiny. Prebral štafetu hviezdenia v médiách od Matoviča, ktorému to vynieslo vyššie preferencie. Matovič však nikdy nešiel proti názorom a potrebám ľudí. A Beblavý si myslí, že aj on porastie. Verím že to bude naopak, pretože si vybral zlý protest – protest Kazisvet.
Včera i dnes niekoľkonásobne presakujúca šestica zo strany do strany mimoparlamentného zoskupenia Beblavý, Mihál, Poliačik, Petríkova manželka, Dubačová a Suchánek obsadila pult pre rečníkov a primitívne zabránila drvivej väčšine poslancov rokovať o zákonoch. Správali sa ako diktátorská šestica, pre ktorú je slovo demokracia iba heslo na plagátoch. Takéto správanie sa od nich dá očakávať aj vtedy, ak by sa náhodou dostali do vlády, čomu po posledných násilnostiach a predvádzaných extempore neverím. Každý rozumný volič ich lístky určite vynechá z pozornosti. A to by si mal uvedomiť aj Truban, ktorý prichýlil túto mini straničku pod svoje krídla a môže ich stiahnuť pod 7 percent. Určite sú ešte voľné miesta v Cirkuse Humberto, čo na to pripultoví Brblavého šaškovia?
Tentoraz nemožno predsedovi Dankovi nič vytknúť a zachoval sa vysoko rozumne aj potom, čo spomínaných diktátorov zabraňujúcich rokovaniu vykázal zo sály. Šestica určite čakala na to, že ich bude ochranka nasilu vynášať a stanú sa tak martýri a hlavní hrdinovia televíznych spravodajstiev. No Danko múdro odročil rokovanie na dnešnú deviatu hodinu. A šestica sa ozvala a povedala, že v parlamente prespí. Na to stačí pustiť klimatizáciu na noc na 10 stupňov, alebo smradľavo deratizovať v celom parlamente a odídu aj sami. No dnes túto trápnu a primitívnu okupáciu rečníckeho pultu zopakovali a tak sa bude rokovať zase zajtra. A keďže sú vykázaní, ochranka ich nesmie vpustiť do sály. Jednoduché riešenie.
Ak by napochodovali občania do parlamentu a hatili by rokovanie, tak by ich ochranka a policajné zložky vyniesli a popohnali by ich pred vyšetrovateľov a skončili by so sankciami. A tu sa ukazuje, že niektorí poslanci sú nadľudia a môžu všetko.
Ale vráťme sa k podstate – teda k zákonom. Sociálne opatrenia pre dôchodcov a mamičky by mali stáť 800 miliónov. Ako povedal minister financií, musí sa s tým vyrovnať. Ani mamičky, ani dôchodcovia si tie peniaze nebudú dávať pod matrace a určite ich utratia a štátu sa vráti vo forme DPH približne 160 miliónov, keďže budú viac kupovať, aj dodávatelia budú viac dodávať, prepravcovia viac prevážať a výroba viac vyrábať a budú mať väčšie zisky a z tých budú platiť vyššie dane, takže štát dostane ďalších cca 200 až 300 miliónov. Takže Z 800 miliónov to už bude približne 400 až 500 miliónov. A to predsa nie je taká suma, ktorú by nedokázal štát s dobrou ekonomikou zvládnuť. Peniaze sa budú krútiť a to je základ.
Poslanec Marček povedal, že pre neho sú občania prvoradí a nezaujíma ho, kde na tieto sociálne zákony štát nájde peniaze. A pritom „demokratickí“ nadšenci z opozície tu vravia o neúmernom zadlžovaní a niektorí aj o gréckej ceste. Ako chcú potom svoje vyššie spomenuté oveľa nákladnejšie opatrenia zrealizovať?
„Vážení poslanci, Vy ste zástupcovia nás občanov, občanov, ktorí sa chcú mať lepšie, tak sa správajte v našom záujme aj parlamente. Počas 30-tich rokov ste nám Vy a vaši predchodcovia pretiahli už mnoho motúzov pod nosmi, ako sa len budeme mať lepšie. „ A skutek? Ten už dávno utek!!!“ Lepšie sa máte Vy aj s poriadne zvýšenými platmi“
Som rád, že aj Kollár pochopil, že vydieraním stratí voličov a včera v relácii Na hrane jasne povedal, že podporí sociálne návrhy zákonov. Asi čítal môj včerajší príspevok a rozmyslel si to. Určite si uvedomil, že ak by naďalej trval na nezmyselnom ultimáte, nemusel by zostať v parlamente. Veď je to citlivá téma a tú nezahatí ani hitlerovská cesta diktátu a nedemokratickosti Beblavého a spol. Táto strana, ktorá samostatne nikdy nepresiahla dve-tri percentá vo voľbách terorizuje rokovanie parlamentu. Nebudem sa čudovať, ak do parlamentu prídu nejakí nahnevanci z radov manželov mamičiek a dôchodcov a vynesú šesticu pred parlament, pretože ochranka vraj nemôže s nimi urobiť poriadok.
Veď všetci chceme mať konečne o čosi hrubšie peňaženky!
Pavel Jacz
