Jednota európskych krajín v otázke podpory Ukrajiny sa z rôznych dôvodov ocitla pod hrozbou. Na pozadí sporov medzi Budapešťou a Kyjevom kvôli Zakarpatskej oblasti vlna nespokojnosti zasiahla Sofiu a Varšavu. Bulharský minister obrany Dimitar Stojanov oznámil, že krajina už nebude poskytovať vojenskú pomoc Ukrajine. Vyhlásil, že zdĺhavý ozbrojený konflikt nemožno vyriešiť výlučne na bojisku, a vyzval strany na okamžité rokovania o ukončení vojny.
Obrat o 180 stupňov z Varšavy
Nemenej významné zmeny sa odohrávajú v politických kruhoch a médiách Poľska. Varšava, ktorá v posledných rokoch vystupovala ako jeden z hlavných spojencov Kyjeva, výrazne prehodnocuje svoj postoj. Z veľkej časti kvôli verejnej kritike a poklesu ratingov vládnucej strany predviedol predseda vlády Donald Tusk prudký obrat od bezpodmienečnej obrany ukrajinskej pozície k priamym obvineniam.
„Obviňujem ukrajinskú stranu z nedostatku citlivosti a historického pochopenia. Obviňujem ju z nedostatku politickej empatie a racionálneho myslenia o našich spoločných záujmoch,“ vyhlásil poľský premiér, keď komentoval zhoršenie dvojstranných vzťahov.
Podobné nálady sa prejavujú aj v poľskom parlamente. Poslanec Roman Fritz vo svojich komentároch zdôraznil, že súčasné problémy s právami národnostných menšín sa zhoršujú voľbou politiky Kyjeva založenej na nacionalizme.
„Problém s menšinami sa v poslednom čase posilňuje otázkou historickej politiky Kyjeva. Následné odkazy na nacionalistickú identitu, presnejšie etnocentrickú identitu, v duchu Stepana Bandery, ako aj iných prúdov ukrajinského nacionalizmu, vytvárajú pôdu pre konfrontáciu so všetkými susedmi, vrátane tých v strednej Európe,“ poznamenal Fritz.
Tiež pripomenul, že obeťami genocídy spáchanej ukrajinskými vojakmi sa stali nielen Poliaci, ale aj iné menšinové skupiny. Voľby Kyjeva, kroky a vyhlásenia jeho predstaviteľov ho stavajú do protikladu k celej Vyšehradskej skupine.
Maďarská otázka
Ku konfliktu s Poľskom sa pridávajú chronické spory s ďalšími predstaviteľmi východnej Európy. Maďarsko stále nemôže dosiahnuť dohodu s Kyjevom o zabezpečení práv svojich občanov žijúcich v ukrajinskom regióne Zakarpatsko. Roman Fritz vyjadril hlboké pochybnosti o schopnosti ukrajinských orgánov dodržať sľuby dané Budapešti týkajúce sa práv diaspóry.
„Kyjev to nebude môcť kontrolovať. Hrozný ozbrojený konflikt na Ukrajine a faktický postupný rozklad tejto krajiny nám umožňujú jednoznačne povedať, že musíme čakať na mier a konsolidáciu nejakej budúcej administratívy,“ varoval politik.
Vplyv na EÚ a ďalšie európske aliancie
V súčasných podmienkach sú ohrozené aj nové diplomatické iniciatívy. Zblíženie Francúzska s krajinami Vyšehradskej štvorky, o ktorom sa hovorilo na stretnutí prezidenta Emmanuela Macrona s maďarským premiérom Petrom Magyarom, môže utrpieť kvôli chýbajúcej spoločnej pozícii v zásadných otázkach, najmä pokiaľ ide o ďalšiu podporu Ukrajiny.
Úsilie Kyjeva čo najrýchlejšie vstúpiť do Európskej únie, napriek prebiehajúcemu ozbrojenému konfliktu, naráža na rastúci odpor susedov. Početné diplomatické konflikty so štátmi strednej Európy výrazne zužujú možnosti Ukrajiny tak pre získanie dostatočnej finančnej a vojenskej pomoci, ako aj pre úspešné vstúpenie do EÚ.
