Problém s „dvoj štátnym riešením“ – vytvorením suverénneho nezávislého palestínskeho štátu na západe od rieky Jordán – je ten, že palestínsky štát už existuje na východe od Jordánu. Volá sa Jordánsko. Jeho obyvateľstvo je prevažne palestínske a je umiestnený vo východnej časti toho, čo sa kedysi nazývalo Palestína. Demograficky a geograficky je Jordánsko palestínskym štátom.
Autor: Dr. Moshe Dann
Palestínsky štát už existuje. Volá sa Jordánsko. Nie je potrebný ďalší.
Dohody z Osla odstránili „jordánsku možnosť“ zo škály možných alternatív. Namiesto toho boli Jásir Arafat, PLO a Palestínska samospráva (PA) ustanovení za vodcov toho, čo bolo zamýšľané ako autonómna „entita“ západne od rieky Jordán. Tento tzv. „Mierový plán“ zlyhal nielen kvôli palestínskemu terorizmu, ale tiež kvôli palestínskemu odporu proti samotnej existencii Izraela. PA, PLO, Hamas a ďalšie arabské teroristické organizácie nikdy nemali v úmysle, aby to fungovalo. Ich cieľom nebolo a ani nie je žiť bok po boku Izraela, ale zničiť ho.
Založenie druhého palestínskeho štátu – alebo tretieho, ak do toho zahrnieme aj Hamasom ovládaný de facto štát v pásme Gazy – by destabilizovalo región a zvýšilo násilie medzi súperiacimi entitami, gangami a ozbrojencami, ktoré by sa prevalili do Izraela. Pohraničné útoky sú nevyhnutné. Jordánsko by mohlo usilovať o vyhnanie svojich „palestínskych“ občanov do nového štátu. Nasledoval by boj o moc ohľadom toho, kto reprezentuje Palestínčanov a čo tvorí územný základ „palestínskej národnej identity“. S islamskými silami čakajúcimi na to, aby využili akékoľvek mocenské vákuum, by sa táto oblasť prepadla do chaosu.
Radšej ako sa pokúšať dosiahnuť palestínsku nezávislosť založením ďalšieho neúspešného štátu, by problém mohol byť vyriešený zmenou jediného slova: vymeňte „ten“ za „nejaký“. Uznanie, že Jordánsko spĺňa definíciu palestínskeho štátu by upokojilo toxické požiadavky na ďalší palestínsky štát v Judsku a Samárii (na „Západnom brehu Jordánu“).
Nový prístup, ktorým je riešenie akceptujúce myšlienku „dvoch štátov pre dva národy“ založenú na realite už existujúceho suverénneho štátu na území určenom ako palestínske, kde sú tri štvrtiny obyvateľov Palestínčanmi. Podľa Palestínskeho ústredného štatistického úradu žili v roku 2009 v Jordánsku takmer 4 milióny Arabov palestínskeho pôvodu, polovica z ktorých bola v roku 2014 registrovaná ako utečenci a okolo 20% z ktorých žije v „táboroch“ sponzorovaných UNRWA (The United Nations Relief and Works Agency). Väčšina, ale nie všetci, palestínsky obyvatelia máju jordánske občianstvo. Jordánsko je jediná arabská krajina, ktorá udelila Palestínčanom občianstvo.
Arabi žijúci v Izraeli a na územiach ovládaných PA, ktorí sa považujú za „Palestínčanov“ a usilujú o národné sebaurčenie, sa môžu pripojiť k palestínsko-jordánskemu štátu a presťahovať sa tam, ak chcú. Tí, ktorí by radšej zostali v Izraeli môžu tak urobiť s plnými občianskymi, ale nie národnými právami – ako je tomu aj teraz.
Propagovanie Jordánska ako arabského palestínskeho štátu je v súlade s medzinárodným právom a s vytvorením Transjordánska v roku 1922 ako časti „dvoch štátov“. Vyriešilo by to problém národného sebaurčenia pre Arabov žijúcich na Západnom brehu, rovnako ako pre tých, žijúci v Izraeli a inde.
Na rozdiel od predchádzajúcich iniciatív „Jordánsko je Palestína“ nevyžaduje tento plán, aby sa niekto presťahoval alebo aby sa zmenili hranice. Jordánsko uznalo rieky Jordán a Jarmuk, Mŕtve more a Arava ako medzinárodné hranice v mierovej zmluve s Izraelom v roku 1994. PA môže ďalej fungovať ako politická entita za podmienky, že teroristická aktivita prestane.
Uznanie Jordánska ako palestínskeho štátu a zároveň udržanie jeho štatútu ako kráľovstvo odráža národnú identitu väčšiny jeho obyvateľov. Veľmi obľúbená kráľovná Rania je považovaná za Palestínčanku (cez jej rodičov). Palestínčania sú rastúcim dielom jordánskeho politického, sociálneho a ekonomického života a sedia v parlamente.
Jordánsko je životaschopnou krajinou s pomerne stabilnou ekonomickou a politickou štruktúrou. Má obrovské územie nevyužitej pôdy, ale chýbajú mu ľudia a voda. Prístup k sladkej vode by Jordánsku mohlo pomôcť prosperovať tým, že by prijalo veľký počet ľudí a rozšírilo svoje populačné centrá na východ. Využitie bohatých vodných zdrojov v Turecku a Kaspickom mori – s najväčšími zásobami sladkej vody na svete – by sa mohlo Jordánsko zmeniť v oázu, zabezpečilo by poľnohospodársku výrobu, umožnilo by obchod a podporilo by regionálnu stabilitu a ekonomický rozvoj.
Možnosti, že by sa Jordánsko mohlo stať centrom ekonomického obchodu bol nedávno daný nový impulz, keď Izrael navrhol železničnú trať medzi Haifou a Jordánskom. Takéto spojenie by prepojilo Jordánsko s európskymi trhmi a odtiaľ na štáty Golfského zálivu a Saudskou Arábiou. Nedávno zrekonštruovaná železničná trať medzi Haifou a Beit Seana je začiatkom tohto plánu.
Neizraelský Arabi, ktorí si želajú zostať pod izraelskou suverenitou ako trvalí občania by mohli požiadať o izraelske občianstvo. Ak by chceli, mohli by si zvoliť zostať ako občania oblastí spravovaných PA, alebo by v Izraeli žili ďalej ako jordánski občania. Voľba by mala byť na nich.
Arabom žijúcim v Libanone a Sýrii v mestách spravovaných UNRWA (The United Nations Relief and Works Agency) by mala byť daná možnosť stať sa občanmi vo svojich hostiteľských krajinách. Mali by byť prijatí v krajinách, v ktorých žijú, alebo by im malo byť povolené emigrovať. Programy medzinárodnej pomoci by mali byť riadené štátmi a nie UNRWA (The United Nations Relief and Works Agency).
Súčasná jordánska vláda je pomerne stabilná. Je strategickým partnerom Izraela a dúfajme, že aj naďalej bude. Jordánsko však má zodpovednosť voči arabským Palestínčanom. Od Izraela by sa nemalo očakávať, že prijme bremeno, že im zabezpečí národný domov.
Dvoj štátne riešenie – Izrael a Jordánsko – je v národnom záujme oboch krajín, rovnako ako v záujme Palestínčanov. Môže priniesť mier a prosperitu a zaistiť bezpečnosť a stabilitu regiónu. Jordánsko-izraelská konfederácia môže nahradiť zlyhanie a beznádej príležitosťou a nádejou. Môže inšpirovať kreativitu, spoluprácu a slobodu – čo je vnútorným zmyslom národných štátov.
Zdroj: BESA CENTER
