TRNAVA 15. novembra (WebNoviny.sk) – Dovedna 91 stretnutí a štyri strelené góly. Taká je bilancia futbalistu Jána Ďuricu v slovenskej reprezentácii. Onedlho 36-ročný obranca (nar. 10. decembra 1981) už viac štartov v najcennejšom drese nepridá, zápasovú derniéru v A-tíme SR absolvoval v utorok večer v medzištátnom prípravnom dueli v Trnave proti Nórsku (1:0), navyše po rozhodnutí trénera Jána Kozáka s kapitánskou páskou na rukáve.
„Pekná rozlúčka, víťazná. Proti každému súperovi sa hrá ťažko. Nóri ukázali svoju silu, dobre hrali v defenzíve, na kontry. Mali nás dobre prečítaných, čakali na našu chybu. Som rád, že vzadu bola nula, udržali sme čisté konto a neinkasovali sme. Gól sme takto plánovali. Hovorí sa, že bič plieska na konci. Stanko (Lobotka, pozn) ho strelil v nadstavenom čase. Pozvem ho na pivo, však on je také malé pivo,“ vyjadril sa s úsmevom a dobre naladený po zápase v mixzóne trnavského Štadióna Antona Malatinského skúsený stopér, ktorý hral za národné mužstvo 13,5 roka.
Nevedel udržať slzy
Premiérovo sa predstavil v seniorskej reprezentácii ešte za éry kouča Dušana Galisa na turnaji Kirin Cup v Japonsku, debutoval 9. júla 2004 v Hirošime proti domácemu výberu (prehra 1:3) – odohral celé stretnutie.
Odporúčame:
Trénera Kozáka potešila víťazná bodka za rokom, niektorí hráči ho milo prekvapili
Rodák z Dunajskej Stredy pri hymne pred začiatkom stretnutia neudržal emócie a na jeho tvári sa objavili slzy. „Už sa to na mňa za ten týždeň nakopilo. Pýtali sa ma chalani, či budem plakať. Vravím im, že neviem. Nedal som to možno najavo, ale pri tej hymne sa nedalo, už som to nevedel udržať. Hovorí sa, že chlapi neplačú, ale ja som sa rozplakal. Potom to zo mňa opadlo, asi som to musel zo seba dostať von. Dojali ma aj chalani, keď si obliekli pri nástupe tričká s mojou fotkou. Bolo to od nich pekné gesto, rovnako aj videá so všetkými tými želaniami na moju adresu. Ďakujem všetkým,“ vravel pred zástupcami médií Ján Ďurica.
Na otázku, či nebola dohoda s koučom slovenskej reprezentácie Jánom Kozákom, že tesne pred koncom stretnutia pôjde dolu z ihriska a naposledy zamáva fanúšikom, odpovedal: „Pozeral som na trénera – a on tam iba tak sedel, spokojný. Pozrel som na neho a on nič. Hovorím si, že ho nebudem dráždiť.“
Spomienky na majstrovstvá sveta a Európy
Užil si aj pozíciu kapitána. „Dobrý pocit. Všetci vieme, že Maťo Škrtel má tradične pásku a je líder mužstva. Títo starší chalani – Škrťo, Hamšík, Nemec, Hubočan, Kozáčik, Pekarík, nechcem niekoho zabudnúť, majú mladej generácii čo dať. Sú dobrí učitelia a tí mladší hráči sa môžu od nich učiť.“
Posledný Ďuricov duel v národnom tíme sledovalo v trnavskej City Arene necelých 6000 divákov. „Ja si vážim tých ľudí, čo prišli. Určite veľa fanúšikov videlo stretnutie v televízii a držalo mne i mužstvu palce. Oni sú naším dvanástym hráčom a teraz sa k nim pridám aj ja, lebo už nebudem súčasťou reprezentácie. Inak, ja som kúpil asi 80 lístkov, musel som sa buchnúť po vrecku, ale to je v pohode,“ skonštatoval s úsmevom dlhoročný pilier defenzívnych radov.
Ján Ďurica si zahral na majstrovstvách sveta v roku 2010 v Juhoafrickej republike i vlani na kontinentálnom šampionáte vo Francúzsku. „Spomienky? Krásne. Ja si síce spomínam aj na horšie časy, mrzí ma, že sme nepostúpili na budúcoročné majstrovstvá sveta do Ruska. Chýbal nám jeden bod, prvý tím z každej skupiny išiel priamo na MS, každý druhý však mal určite ísť do baráže a mať tiež šancu na postup na MS. U mňa však pri spomienkach viac vyhrávajú tie pekné. Na tých vyše 13 rokov v národnom tíme určite nezabudnem. Ťažko sa mi bude odchádzať, sme dobrá partia – ako rodina,“ poznamenal Ján Ďurica a doplnil: „Oslavy? Nebude teraz na ne čas. Väčšina hráčov v stredu odlieta do klubov. Aj ja skoro ráno idem na letisko a cestujem do Turecka. V marci bude zraz, vyhlásia anketu Futbalista roka, tam by som asi tiež mal prísť. Uvidíme, tam ich možno pozvem a niečo zaplatím.“
Nástupcom môže byť Škriniar
Skúsený zadák, ktorý na klubovej úrovni pôsobil v Dunajskej Strede, Štúrove, Artmedii Petržalka, Saturne Moskovská oblasť, Lokomotive Moskva, Hannoveri a od leta 2016 je v tureckom Trabzonspore, ešte nevie, čo bude robiť po skončení aktívnej hráčskej kariéry.
„Začnem niečo nové. Bude to určite ťažké. Keď jednej veci venuješ celý život a potom treba odísť, musíš sa na to v hlave pripraviť. Uvidíme.“ Ján Ďurica však vie, kto má najväčšie šance stať sa jeho nástupcom v strede obrany slovenskej reprezentácie. „Milan Škriniar. Už dávnejšie som hovoril, že je to kvalitný stopér. Ukazuje to v talianskom Interi Miláno, kde podáva výborné výkony. Ja mu len prajem, aby sa mu darilo,“ uzavrel Ján Ďurica.
Viac k témam: futbal, Ján Ďurica, slovenská futbalová reprezentácia
Zdroj: Webnoviny.sk – Dojatý Ján Ďurica sa pri rozlúčke neubránil slzám, na 13 rokov v národnom tíme nezabudne © SITA Všetky práva vyhradené.
