Je rok 2019 a sľubovaná diaľnica medzi východom Slovenska, Liptovom, Turcom so západom Slovenska je v nedohľadne. O jej význame nikto na Slovensku nepochybuje. Je to národná tragédia pre slovenských občanov. nakoľko sa takto dlhodobo bráni v regionálnom rozvoji nielen nášho východného Slovenska, kde podľa jednej už zľudovelého Ficovho výroku, že aj tak (tam na východe) údajne nič nie. Musíme sarkastický dodať, že to neni celkom pravda, že tam nič nie je, keďže sa Fico dokonca veľmi vážne uchádza o pracovné miesto na východe, o košický ÚS SR. Možno ako budúci nádejný ústavný sudca (nevylučujúc, že bude budúcim predsedom US SR) plánuje, že sa vyhne pri cestách z Bratislavy do košického sídla „nediaľniciam“ na severnom Slovensku medzi Ružomberkom a Žilinou a plánuje pohodlnú diaľničnú cestu cez vybudované autostrády nášho južného – maďarského suseda. Bývalý dlhoročný premiér Fico a predseda dlhodobo vládnej strany Smer-SD sa tejto strategickej otázke urýchleného diaľničného prepojenia a, tak rozvoja Slovenska, žiaľ už roky vyhýba.
Na neho asi ani nezapôsobili výsledky volieb v Žilinskom kraji a v Prešovskom kraji, a i. ,kde rozhodovalo nespojenie východu zo západom na prepad preferencii SMERu –SD. Nesplnenie Ficových verejných sľubov o termíne diaľničného spojenia východného Slovenska a časti stredného Slovenska s jeho západnou časťou znamenajú jasnú diskrimináciu, najmä východných regiónov a ich obyvateľov. Prehĺbili sa regionálne rozdiely, rozšírilo sa vysťahovalectvo z východu do západného Slovenska a do zahraničia. Znížila sa konkurenčná schopnosť Slovenskej republiky a znížil sa potenciál rastu HDP. Vznikli a vznikajú demografické, sociálne, rodinné problémy, rástla a rastie beznádej z odlúčenia rodín, vyľudňovania regiónov, odchodu mladých a zmeny v zložení obyvateľstva nielen východných regiónov. Bývalý trojnásobný premiér, pravidelne sa chváliaci svojim sociálny cítením, by za nesplnenie svojej strategickej úlohy sa mal minimálne ospravedlniť slovenskej verejnosti. Nesplnenie verejných sľubov je Damoklovým mečom nad slovenskými perspektívami. Koaličná rada na čele s Ficom už dávno mala zvolať ministrov financií, dopravy, NBS a iných a malo sa urýchlene prerokovať neodkladné opatrenia na rýchlu dostavbu diaľnice východu so západom. Termín dostavby diaľnice východu so západom Slovenska sú však aktuálne v nedohľadne. Fico a koaliční partneri si tiež nenašli na to čas. Na úkor záujmov občanov Slovenskej republiky. Dlhodobo takto viazne zabezpečenie reálneho zrovnoprávnenia podmienok života a perspektív obyvateľov východu a západu Slovenska. Dnešný SMER-SD je súčasťou socialistickej internacionály, ktorá nepokryte tlači na oslabenie suverenít národných štátov EÚ. Dnešná „projadrárska“ vládna koalícia na čele so Smerom-SD vedome a dlhodobo oslabuje suverenitu Slovenskej republiky. Porušuje okrem iného ústavné sľuby o ochrane slovenskej zvrchovanosti zakotvené priamo v ústave. Fico už len bojuje sám za seba (a nie za slovenský národ, dokonca už ani za Smer-SD). Je tu spoločensko-politická aktuálna objednávka. Hľadá sa „slovenský Orbán“ ako osobu slovenského vlastenca a to nielen politika, ale predovšetkým štátnika a dôsledného obhajcu slovenských národných záujmov a národnej suverenity Z Fica sa pred niekoľkými rokmi mohol stať slovenský Orbán. Dnes sa zmenil z bývalého vlastenca na antivlastenca a internacionalistu. Len z bývalého socialistického internacionalistu sa stal dnešný eurointernacionalista. Fico sa rozhodol postupne presúvať právomoci zo Slovenskej republiky na EÚ (neskôr na Eurozónu), či na jeho obľúbené „jadro EÚ“ a to postupne, akoby nebadane s aplikáciou tzv. salámovej metódy. Fico, ktorý sa v minulosti iste a nesporne zaslúžil o rozvoj nášho štátu sa dnes stal žiaľ svojimi „jadrárskymi“ postojmi domácim ohrozovateľom zachovania suverénnych práv Slovenska. Aachenská zmluva z 22.1.2019 je nemecko-francúzskou výzvou na vytvorenie nielen budúceho superštátu, ale v rámci nemecko-francúzskej geopolitickej gravitácie akéhosi superjadra v EÚ. Dá sa predpokladať, že časom zamení mainstreamovy smer Slovenska od jadra EÚ k superjadru EÚ. Fico sa pred desiatich rokov javil ako budovateľ suverénnej Slovenskej republiky a obhajca bytostných záujmov slovenského národa. Vlastenecké krídlo Smeru-SD, ktoré existovalo ešte pred desiatimi rokmi sa však následne samo rozpustilo v mene politiky „vlastného dobra“. Spoločne zostala len chuť byť pri moci, mať osobný prospech a to so stále vyprázdnenejšími ideálmi. Ale aby sme boli objektívni. Zostali osamotené ostrovčeky „posledných mohykánov“ typu Podmanického, ktorí však nikdy nemali šancu sa dostať do ministerských funkcii. Verejný záujem nahradili záujmy oligarchov. Dnešný Fico sa nestal slovenským Orbánom, i keď mal na to životnú príležitosť, ale naopak sa stal predstaviteľom len oligarchicko – zbohatlícko (možno aj dokonca mafiánskeho) prístupu, kde národný záujem nahradil záujmom mocných z Bruselu, Berlína a Paríža a hlavne domácej oligarchie. Dnes sa hľadá akýsi nový slovenský Orbán ako budúci obhajca slovenských národných záujmov (a hlavne suverenity) na dnešnej svetovej (civilizačnej) križovatke dejín. Fico na svojej osobnej politickej križovatke sa rozhodol (na rozdiel od Orbána), že odovzdá suverenitu SR. Nakoniec si vybral mainstreamovú a vysoko prointegračnú Socialistickú internacionálu a prijal vtedajšiu politickú ochranu Schulza a jemu podobných. Dnes už bývalý predseda Europarlamentu a krátkodobý predseda nemeckej sociálnej demokracie je na politickom dôchodku. Fico si nevybral na svojej politicko-osobnej križovatke dôslednú obhajobu suverenity Slovenska, resp. národných slovenských záujmov, ale skôr vsadil na internacionálne záujmy minulých supermocných a dnes už veľmi oslabených. Vybral si politický prepych pred každodennou zodpovednou politickou prácou. Stal sa chránencom skôr niektorých oligarchov (ktorí ho t. č. už vedome opúšťajú) a nie obyčajných občanov. Nerozhodol sa dobre. Nielen z hľadiska slovenských pomerov. Vo svete nastala zmena s názvom Trump. Tiež podľa oficiálneho prejavu amerického prezidenta Trumpa, kde na VZ OSN zdôraznil: „Odmietame ideológiu globalizmu a prijímame doktrínu vlastenectva.” V Taliansku vznikla euroskeptická poslanecká väčšina a vláda. Je tu nielen Trumpove americké vlastenectvo , predtým Faragov brexit, a dnes antisystémový Salvini, a (ešte predtým a dnes) Orbán. Ficovo meno tam logicky chýba, nakoľko sa stal tuctovým politikom, ktorý sa zapredal svoju politickú kožu konjukturálne a v podstate politicky lacno a nakoniec nevyužil svoju príležitosť z hľadiska Slovenska, Európy a sveta. Žiaľ. Ale život ide ďalej. A my musíme pokračovať ďalej už bez Fica a jemu podobných, pretože o tom rozhodol sám Fico a jeho súputníci. Ak niekto Fica ľutuje nech sa pozrie na slovenské ženy nielen z východu vo Viedni, či prípad Kuciak a iné. Médiami avizované bohaté majetky niektorých bývalých a súčasných členov jeho strany svedčia, že sa stal stranou bohatých sponzorov a členov a chudobných voličov. Pravdu povediac bohatí politici a chudobní občania to je dnešné Slovensko aj mimo Ficovu stranu. Ak by to by mala byť naša slovenská perspektíva, tak to rozhodne ako zodpovední občania zásadne odmietame. Fico je v politickom úpadku a na prahu konca svojej vrcholnej politickej kariéry. Možno to nazvať, že to bolo u neho predčasom zlé strategicko-politické rozhodnutie cca pred vyše 7 rokmi, možno to bolo politické opotrebenie, možno politická únava idúca do opakovaných politických stereotypov s vedomím, že sa nemôže nič stať. A stalo sa. Nič, ani v politike netrvá večne. Stal sa oveľa menším politickým inovátorom SR ako sa pôvodne pred niekoľkými rokmi zdalo. Zostal politikom, ale nestal sa štátnikom, ktorým sa mohol stať. Chcel a chce sa mať len dobre. A to je na štátnika a pre verejnosť veľmi málo. Dnes hovorí Fico pred televíznou verejnosťou ako obohratá platňa a neoslovuje občanov, tak ako v minulosti. Už ho v tomto predčil dokonca i Pellegrini. A to je už čo povedať. Možno politický súmrak sa u Fica nahradí „ústavným úsvitom“ na Ústavnom súde SR. Možno. Je tam však priveľa otáznikov a otvorených koncov. Či to bude len začiatok konca, alebo koniec začiatku. To je otázka…Už ani Fico to nemá pevne v rukách…
Bruno Čanády
