Postavte sa, dejiny prichádzajú.
Zdesenie z Donalda Trumpa je rovnako úsmevné, ako bolo nadšenie z Baracka Obamu. To jeho víťazstvo naozaj tak veľmi prekvapilo? Veď cestu pre Trumpa usilovne dláždil práve Obama, svojimi najlepšími úmyslami.
Obama bol vlastne taký americký Robert Fico. Na domácej scéne po ňom ostáva množstvo nesplniteľných sľubov a frustrovaných voličov. V okamihu, keď demokrati nedokázali vyprodukovať do volieb nič kvalitnejšie, ako jeho ministerku zahraničných vecí, stali sa Trumpove šance reálnymi. Budete sa dívať na niečo veľmi podobné, až po Ficovi povedie do volieb Smer niektorý z nímandov druhého sledu proti nahnedo vyfarbenému Sulíkovi.
Trump prináša Američanom slobodu: budú smieť slobodne a bez hanby nenávidieť každého, koho považujú za zodpovedného za svoje zbabrané životy a nenaplnené ambície. Prosto tých druhých. Keď sa frustrácií nakopí veľa, je to solídny základ volebného víťazstva.
V zahraničnej politike zlyhával Obama ešte spektakulárnejšie, ako v domácej. Otočil sa chrbtom svojim tradičným spojencom a začal robiť ústretové kroky voči nepriateľom, ktorí Západ úprimne a z hĺbky duše nenávidia. Rozvrátil po desaťročia starostlivo piplanú bezpečnostnú politiku, ktorá držala pokope to, čo sme považovali za našu civilizáciu.
V princípe je to všetko veľmi jednoduché, vo svojej podstate sme stále len opice bez srsti: USA, ako superveľmoc, sú niečo ako alfasamec medzinárodného spoločenstva. V okamihu, keď prejavia akúkoľvek slabosť, začnú ostatné veľké samce ceriť zuby a súperiť o vodcovstvo v tlupe.
Pred Obamom Američanov vo väčšine sveta nenávideli a mali z nich strach. Po Obamovi Američanov vo väčšine sveta nenávidia a majú z nich srandu.
Taký Vladimír Putin sa nikdy ani veľmi nesnažil zakrývať, že Obamu považuje za slabocha a zbabelca. A okamžite sa začal obzerať po obnovení hraníc sovietskeho impéria. Rusko by si nedovolilo ani pomyslieť na anexiu Krymu, keby hrozilo, že sa dostane do konfrontácie s Amerikou.
Trump sa zrejme nebude správať ako slaboch. Veľmi rázne pošle do čerta všetkých svojich spojencov, ktorých považuje za zbytočnú príťaž. Trump je tak trochu ako americký Richard Sulík. Má mentalitu účtovníka z neveľkej firmy. Čo sa nezmestí do excelovej tabuľky, to neexistuje. Za čo vám nikto nedá peniaze, to nemá hodnotu.
Dlho nevydrží ani jeho milostná aférka s Putinom. Na to, aby mohol začať likvidovať vnútorného nepriateľa, bude musieť vyvolať pocit ohrozenia zvonku. Čím viac bude eskalovať napätie vo svete, tým viac bude Amerika potrebovať silného vodcu a jeho ochranu. Čaro veci spočíva v tom, že bude stačiť, aby prezident Trump nerobil nič.
Európska únia praská vo švíkoch a Putin potrebuje obnoviť sovietske impérium, inak mu hrozí, že ho niekto radikálnejší vymení. A v súčasnom Rusku takáto výmena neznamená pokojný politický dôchodok. Bol by blázon, keby si neotestoval, či Trump dodrží slovo a vykašle sa na Pobaltie, ak sa ho pokúsi pripojiť späť k ríši, ako Krym. Bez účasti USA nie je NATO dobré ani ako vtip a pre bývalé sovietske satelity ani v Európe nebude nikto nič riskovať. Treba si uvedomiť, aký je v poslednom čase náš reálny obraz: banda nenávistných, bigotných primitívov, ktorí len nedávno prišli s otrčenou dlaňou a teraz sa odmietajú podieľať na riešení akýchkoľvek problémov.
Alebo, celkom zjednodušene: Ukrajina, Krym, Kotleba, Brexit, Trump… svet sa vracia do normy. Vojna, útlak, mučenie, genocída – to je štandardný stav ľudstva. Práve skončila veľká prestávka. Už zvoní. Postavte sa, dejiny prichádzajú.
Autor: Arpád Soltész, Zdroj: noviny.sk
