Moderná doba priniesla aj nové prvky do práce tak zaostalých inštitúcií, ako sú polícia a armáda. Dnes, v dobe internetu, sa začali aj lampasáci a fízli – respektíve ich majitelia – modernizovať. „Pomáhať a chrániť“ je slogan, ktorý nájdete na skoro každom novšom aute slovenskej polície. Skopírovali to pravdepodobne od londýnskej polície (fakt neviem, kto s tým prišiel ako prvý). Možno to nejaký úradník Ministerstva vnútra priniesol, ako zlepšovák a dostal za to niečo na prilepšenie, alebo to ide priamo z hlavy niektorého zo slávnych ministrov tohto rezortu. Aká je však realita všadeprítomnej inštitúcie polície po štvrťstoročí od údajného prevratu? Policajti chodia dnes v pestrej palete oblečenia – od zelených uniforiem s reflexnou vestou – veľmi podobný model, ako za socializmu, až po rôzne verzie „akčného“ oblečenia, ako sú čierne uniformy s označením POLÍCIA, alebo iné varianty, na ktoré si už ani nespomeniem. Za peniaze ľudí, čo pracujú a odvádzajú dane sa vozia v namiesto odrbaných žigulákoch v nových Seatoch, Nissanoch, VW alebo Kiách. Majú modernú techniku – sú skrátka vybavení do boja s nepriateľom. Kto je však ten ich nepriateľ? V tomto bode sa pochopiteľne nič nezmenilo. Nepriateľ je občan – lepšie povedané ten občan, čo týchto parazitov živí. Ten je ich obeťou, lebo platí. Mali by pomáhať a chrániť. Beriem tento článok aj ako anketu s jednoduchou otázkou: „kedy, komu a ako pomohol v úplne hocičom policajt?“ Policajt Vás pred zločinom neochráni. Lebo nechce. Možno niektorým krivdím a okrem toho, že nechcú aj nemôžu, ale väčšina sa proste do ničoho nechce pliesť. Tam, kde sa evidentne pácha zločin buď ani nejde, alebo odtiaľ utečie. Obyvatelia Bratislavy si určite pamätajú, ako sa slovenskí mafiáni verejne stretávali v Cafe Regina (dnes OTP Banka na rohu Michalskej a Nám.SNP). Sedeli tam evidentní vrahovia, často spolu s námestníkom Ivana Lexu Svěchotom. Dali si kávu a potom sa vzájomne vyhadzovali do vzduchu, alebo strieľali po sebe priamo v meste. Kaviareň je presklená, takže ich každý videl, VŠETCI ľudia, čo len trochu znalí pomerov, vedeli o koho sa jedná. Policajti sa s nimi akurát tak koketne pozdravili a išli niekoho buzerovať, že nemal v aute kompletnú lekárničku. Podobne aj obťažovanie bezdomovcami a cigáňmi na verejných miestach. Deje sa to pravidelne a takmer všade. Všetky železničné a autobusové stanice, kdekade v meste, pred obchodmi a nákupnými centrami. Nič sa nedeje. Policajt sadne do auta, nasadí si špinavé slnečné okuliare a ide obťažovať niekoho, kto možno zaplatí. Pomáhať a chrániť. Do Európy sa dovalilo cez milión chamrade, nazývanej utečenci. Jedná sa o tú najväčšiu spodinu, navyše prudko militantnú, nakoľko nemajú čo stratiť. Slovenskí fízli boli uchránení boja s touto masou, vzhľadom na to, že táto lúza si vybrala ekonomicky silnejšie krajiny. Pre čitateľov, čo nemajú vytvorený obraz – jedná sa o niečo, ako keby do ich krajiny prišlo viac ako milión agresívnych cigáňov. Ako by asi zvládali chlapci v uniformách slovenskej polície tento nápor, keď nevedia nakopať do riti bezdomovca a prostitútku obťažujúcu cestujúcich na stanici? Radšej sadnú do auta, pustia si Fun Rádio alebo Jemné melódie, nasadia obchytané slnečné okuliare a vydajú sa buzerovať daňových poplatníkov do ulíc. Tam majú istotu, že tí zaplatia. Ono by to vôbec nevadilo, problém je, že tento cirkus si každý z nás platí. Platíme si vypasených policajtov, rozvážajúcich sa v drahých autách, čo nám len komplikujú život. Bezpečnosť si musíme ustrážiť sami. Prípadne sa spoľahnúť na mariánove hliadky, ale tie fungujú len vo vlakoch a nemajú žiadnu právomoc. Ubrániť sa musíte sami. A ešte si za to aj zaplatíte. Pomáhať a chrániť.
Milan Buza
