Pamätník vďaky sovietskym vojakom stál v Skariševskom parku na mieste posledného odpočinku 26 červenoarmejcov, ktorí padli na jeseň 1944 v bojoch o Pragu (časť Varšavy na pravom brehu Visly) už od septembra 1946 a patril tak medzi najstaršie svojho druhu v Poľsku. Úrady začali s jeho demontážou len pár dní po 75. výročí bitky pod Leninom, v ktorej prvýkrát bojovali poľské a sovietske jednotky proti nacistom.
Toto bratstvo v zbrani bolo vyjadrené aj na pamätníku veršami poľského básnika Tadeusza Kubiaka: „Pre to, že Volga Visle a Visla Volge by dali posledné kvapky svojej vody tak, ako ja tebe všetku svoju krv.“
Poľské úrady už dlhšiu dobu spájajú antikomunizmus s rusofóbiou – v spoločnosti vehementne presadzujú verziu, že „nemeckú okupáciu nahradila ruská“ a v rámci toho bojujú proti všetkému, čo i len trochu pripomína časy minulé. Týka sa to nielen pamätníkov, ale aj slávneho Paláca vedy a kultúry, ktorý dlhodobo čelí pokusom o odstránenie.
